Historické romány nečítam až tak často,ale keď už, vždy mi ulahodia. Rovnako,ako prvá časť série o Sophie de Marginel. Okrem tejto ústrednej postavy,sa to tu ľuďmi len tak hemží. Povedali by ste si, že niektoré postavy sú zbytočné. Nie sú. Verte mi. Pani Monošová vyskladala krásny, trošku tajomný príbeh a postupne odkrýva jednak minulosť a všetky okolnosti, ktoré predchádzali súčasnosti (rozumej rok 1531). Či už ide o vojvodkyňu, čerstvú vdovu,Dianu; Lorenzu,ovdovenú,jednu noc vydatú barónku,alebo služobníctvo- každému z nich dala autorka svoj vlastný priestor. Síce je príbeh viac opisný s pomenším výskytom dialógov, vôbec mi to nevadilo. Dostala som krásny príbeh bez nezodpovedaných otázok, ktoré sa mi čítaním zbierali. Na všetko som dostala odpoveď. Musím priznať, že som zvedavá,ako to bude v ďalšej časti s Dianou,zvrat týkajúci sa Lorenzy bol perfektný a Sophie som držala palce,nech jej srdce dostane to,po čom túži (zatiaľ to nie je definitívne,ale na dobrej ceste). Ďalšie detaily, ktoré ma uchvátili okrem krásnej obálky,boli napríklad prvé písmená každej kapitoly, francúzske príslovia hneď v zátvorke preložené alebo samotný jazyk, ktorý autorka používa. Akoby som sa preniesla do toho historického obdobia pred takmer 500 rokmi. Drobnejšie písmo a husto popísané stránky spôsobili, že sa mi kniha čítala pomalšie ako zvyčajne,no napriek tomu som si vychutnávala každú jednu vetu. Určite sa pani Monošová radí medzi moje obľúbené slovenské autorky.