Matka a jej prehnaná predstava o vlastnej dôležitosti či nerealistické až bludné ciele, ktorým jej "najbližší" neustále stáli v ceste, otec, ktorý vo svojej snahe neprilievať olej do ohňa, len bezradne odvracal zrak, vegetoval, no postupne sa zožieral, a Klára, ktorá si tvárou v tvár toxickému domácemu prostrediu neúspešne hľadala miesto v živote. Na prvý pohľad taká normálna rodinka... No dobre, tak ani nie. Tu už na prvý pohľad niečo nesedí, znepokojuje a čím hlbšie sa ponárate, tým väčšmi si uvedomujete rozsah tragédie, ktorá rodinu obklopuje. Micenková sa veru nekašľala a nefunkčnosť rodinných väzieb, fyzické i psychické násilie, neschopnosť komunikovať či absenciu vzájomnej dôvery počiarknutú neustále sa opakujúcimi, ba dokonca sa stupňujúcimi, konfliktnými situáciami, smútkom a frustráciou z bezvýchodiskovej každodennosti, vykreslila vskutku neľútostne. Drsne, bolestivo, no realisticky. Zatínala do živého, úder striedala úderom. Emočne žmýkala. Pomaly, postupne ubíjala... Nešetrila dospelých - nesúcich si traumy minulosti, utápajúcich sa v alkohole, depresívnom opare psychických problémov a svoju "narušenosť" prenášajúcich na druhých, odvracajúcich zrak a v snahe uchovať si aspoň aké-také zvyšky normálnosti pomaly sa uzatvárajúcich do seba, a nešetrila ani deti, respektíve dieťa - túžiacom po objatí a teplom slove, no nachádzajúcom len chaos, deštrukciu a utrpenie. Prostredníctvom jednej dysfunkčnej rodiny zobrazila smutnú skutočnosť mnohých, pričom sa dotkla nie len problematiky zanedbávania dieťaťa, psychických problémov a ťaživého pocitu nedostatočnosti, ale aj generačnej traumy, ktorú si z pokolenia na pokolenie odovzdávame ako nechcené dedičstvo. Krv je len voda je surová. Tragická a traumatická. Živelná. Preniká až na kosť, ničí. A vďaka trojitému pohľadu na udalosti, vďaka trojitej náloži každodenných sračiek, ktoré sa neúprosne valia, drtia a dlávia, navyše aj poriadne hlasno kričí. Nie je to ľahké čítanie - a predsa sa od neho nedá odrthnúť. Trauma drží a nepustí. Ťaží, no zároveň vábi. Vyšťavuje, emočne valcuje... Miesto v tohtoročnej Anasoft litera bezpochyby zaslúžené.