Volavka
od František Kozmon z vydavateľstva Ikar, a.s. jún, 2021
Volavka
od František Kozmon z vydavateľstva Ikar, a.s. jún, 2021
Autor: | František Kozmon |
Vydavateľstvo: | Ikar, a.s. |
Rok vydania: | jún, 2021 |
EAN: | 9788055178714 |
ISBN: | 978-80-551-7871-4 |
Počet strán: | 352 |
Typ tovaru: | Viazané knihy |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 125x200x32 mm |
Žáner: | Dobrodružstvo, thrillery, Krimi, detektívky, Slovenská súčasná |
Zo série: | Marek Wolf |
Číslo v sérií: | 6 |
Vydanie: | 1 |
Edícia: | Marek Wolf |
Viac o knihe Volavka (František Kozmon)
Marek Wolf sa ocitá na mieste činu ešte pred príchodom polície: obeťou vraždy je jeho mama, vražednou zbraňou služobná devina a hlavným podozrivým brat Patrik. Ten ušiel z nápravnovýchovného zariadenia, no Wolf aj napriek dôkazom verí v jeho nevinu. Pátra po bratovi a celkom zabúda na vyšetrovanie, ktoré nestihol uzavrieť. Až kým nenadobudne podozrenie, že prípad Červ s maminou vraždou súvisí.
Karol Lupták, stále mimo služby, hľadá nezvestnú kamarátku svojej dcéry. Stopy ho zavedú do luxusného hotela vo Viedni, z ktorého Laura za záhadných okolností zmizla. Bezpečnostná kamera ju zachytila potácať sa po chodbách, zo záberu sa stratila pri mraziacej miestnosti a na žiadnom ďalšom sa už neobjavila. Lupták je presvedčený, že Laurino zmiznutie súvisí so známou americkou speváčkou, ktorá v tú noc v hoteli organizovala súkromný večierok.
Volavka nadväzuje na predchádzajúcu Kozmonovu knihu Červ. Podľahol Wolf sebaklamu alebo sa dostal na stopu niečoho omnoho väčšieho?
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
Ukážka z knihy:
30. mája 2017
Keď sa Karol Lupták zjavil na vrátnici krajského riaditeľstva policajného zboru, namiesto vrúcneho privítania sa dočkal vyjavených pohľadov. Kolegovia ho nevideli tak dávno, že bol pre nich rovnakým zjavením, ako keby sa po chodbách policajného riaditeľstva pohyboval zhmotnený duch.
„Karol,“ oslovil ho Adam Vanek, tiež zaskočený jeho prítomnosťou, „ty žiješ.“
Lupták sa za ním obzrel. Kriminalista, ktorého po návrate do Bratislavy kontaktoval ako prvého, pôsobil ako stelesnený oxymoron: v tvári bledý, ale inak vždy celý tmavý, vrátane brady, dlhých havraních vlasov zopnu-tých gumičkou aj oblečenia, ktoré väčšinou pozostávalo z džínsov a trička s potlačou nejakej metalovej kapely. Napriek tomu bol večne veselý, usmievavý a ochotný pomôcť.
Karol momentálne stelesňoval jeho presný opak. Mal ohnivočervené vlasy, zľahka začervenanú pokožku od prvého letného slnka a na sebe veselú zelenkavú polokošeľu s potlačou, pričom z tváre mu sršala neistota a na každého vrhal neprívetivý pohľad.
Lupták v tej chvíli nevedel, či sa má tešiť, alebo hnevať.