Muž, ktorý z hlasu vyčíta každé klamstvo. Hovorí však sám pravdu?

Je mladá. Odhaľuje justičné omyly. Chce pomôcť mužovi obvinenému z brutálnej vraždy. A potom sa jej to vymkne z rúk.

Matthias Hegel je forenzný fonetik, odborník na akustickú analýzu dôkazov. Má absolútny sluch a počuje veci, ktoré ostatným unikajú, preto dostal prezývku Auris. Vycíti v hlase neistotu, nervozitu a strach. Na základe hlasovej analýzy dokáže určiť pohlavie, vek, pôvod, vzdelanie či veľkosť topánok neznámeho človeka. Spolupracuje s políciou a často sa zapája do záchrannej akcie pri rukojemníckych drámach. Pred rokom to tak aspoň ešte bolo, pretože dnes sedí Hegel vo väzení. Brutálne zavraždil bezdomovkyňu a sám sa udal na polícii. Je však skutočne vinný? Túto otázku si kladie Jula Ansorgeová, mladá žena, ktorá pracuje v rozhlase a vo svojich podcastoch sa venuje kriminálnym prípadom. Verí v Hegelovu nevinu. Dostane horúci tip, novú stopu, ktorá by mohla dokázať, že je Hegel nevinný. Vzápätí však príde výhražný telefonát, aby okamžite dala ruky preč od tohto prípadu...

Ukážka z knihy:

Deň, keď druhýkrát zomrel, sa práve iba začal...

Táto veta síce nemá vôbec nič spoločné s tým, čo bude nasledovať, ale nechcel som, aby ste knihu podráždene odhodili do kúta len preto, že sa začína niečím takým nudným ako „Predslov“ alebo nadpisom „Ako vznikol tento triler". To sme rovno mohli na obálku napísať tabletka na spanie. Mimochodom, slovo auris pochádza z latinčiny a znamená ucho (ja viem, viem, ani to nie je bohvieako pútavý začiatok trileru).

Pociťujem však naliehavú potrebu vysvetliť vám, ako prišlo k tomu, že práve držíte v rukách AURIS, a prečo sú na obálke uvedení dvaja autori - Vincent Kliesch právom na prvom mieste.

Všetko sa to začalo rušením rádiového signálu. Počas jazdy na diaľnici A24 som sa pokúšal telefonovať (samozrejme, použil som handsfree, takže žiaden strach). Netuším, prečo sa síce dokážeme s milimetrovou presnosťou pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, ale nevieme rozmiestniť rádiové stožiare tak, aby medzi nimi nevznikli oblasti bez signálu s rozlohou niekoľkých štvorcových kilometrov. Ako sa často stáva, človeka na druhej strane linky som buď vôbec nepočul, alebo iba ako cez poškodený megafón.

A zrazu mi napadla jedna vec - telefonáty na diaľnici sú iba pre ozajstných odborníkov na hlasovú expertízu. Ľudí, ktorí na základe zakašľania podozrivého dokážu určiť jeho pohlavie, vek, pôvod, vzdelanie či veľkosť topánok.

Okamžite som začal pátrať, či skutočne existujú takíto odborníci a naozaj - forenzná fonetika je uznávanou kriminalistickou disciplínou, ktorej sa venuje iba zopár špecialistov. Vďaka tomuto zisteniu som dostal nápad. Musím sa priznať, že pôvodne som nechcel napísať knihu, ale rozhlasovú hru (ak je to pre vás málo in, môžete to volať aj audioplay). Veď ako zhmotniť audioexperta lepšie než za pomoci zvukového filmu, ktorý vzniká v hlave pri počúvaní rozhlasovej hry? Hlasy, zvuky, dialekt, prízvuk, atmosféra.

Keďže nie som autorom rozhlasových hier, zavolal som človeku, ktorý sa v tejto problematike vyzná - Michaelovi Treut-lerovi, veľkému zvieraťu vo vydavateľstve audiokníh Audible. Bolo asi päť hodín ráno, ako vždy som si išiel zabehať (v tejto vete sú zatiaľ dve klamstvá), ale Michael bol okamžite nadšený (myslím, že toto je naozaj pravda. Alebo to veľmi dobre zahral, keď povedal: „To znie super!").

Mimochodom, Michaelovi vďačím za veľmi veľa.