Každý štvrtok sa v Coopers Chase, luxusnom mestečku pre seniorov niekde uprostred kentských lesov, stretávajú amatérski detektívi a venujú sa nevyriešeným vraždám miestnej polície. Coopers Chase stojí na pozemkoch bývalého kláštora a tamojší developer, arogantný vulgárny muž, majiteľ veľkého červeného klavíra, sa usiluje využiť biele miesto v zmluve, aby na mieste kaplnky a cintorína postavil osem nových bytov. Očividne mu nie je súdený dlhý život, a keď mu niekto pichne smrtiacu injekciu, štvrtkový klub detektívov má pred sebou reálny prípad vraždy.

Ukážka z knihy:

Tak teda začnime pri Elizabeth, dobre? Uvidíme, kam nás to povedie.

Samozrejme, vedela som, o koho ide, Elizabeth tu pozná každý. Patrí jej jeden z trojizbových bytov v Larkin Courte. To je ten dom na rohu s plávajúcou podlahou. Okrem toho som raz bola v kvízovom tíme so Stephenom, to je z rozličných dôvodov Elizabethin tretí manžel.

Pred dvoma-tromi mesiacmi som bola na obede, muselo to byť v pondelok, lebo súčasťou menu bol mäsový koláč. Vidím, že jete, povedala Elizabeth, ale chce sa ma vraj spýtať na bodnutie nožom, ak sa mi to nezdá nevhodné.

„Vôbec nie“ uistila som ju, „samozrejme, nech sa páči.“ Čosi také. Môžem vám rovno povedať, že niekedy si nepamätám všetko presne. Otvorila teda hnedý fascikel a uvidela som popísané strany a okraje čohosi, čo vyzeralo ako staré fotografie. A vtedy spustila.

Mám si vraj predstaviť, požiadala ma Elizabeth, že dievča dobodajú nožom. Spýtala som sa akým nožom a Elizabeth odvetila, že pravdepodobne normálnym kuchynským nožom. Značka John Lewis. To nepovedala, ale taký nôž som si predstavila. Potom ma požiadala, aby som si predstavila, že to dievča bodli tri alebo štyri razy tesne pod hrudnú kosť. Bodali znova a znova, bolo to hrozné, ale nezasiahli tepnu. Rozprávala mi to ticho, lebo ľudia jedli a Elizabeth pozná medze.