V tejto knižke na vás čaká veľa pekných príbehov, bájok, rozprávaní, veršov, hádaniek aj vtipov.

Vy malí čitatelia, ak ste už spoznali všetky písmenká a dokážete skladať prvé vety, iste viete, ako veľmi chutí samostatné čítanie, aké úžasné je sedieť pri stole alebo sa krčiť kdesi v kútiku s obľúbenou knižkou a prežívať všetko, čo sa v nej odohráva?! A vy, milí rodičia, určite už dávno viete, že deti, ktoré čítajú, môžu mať veľa otázok, ale sú oveľa lepšie ako nepokoj a výčiny malých unudených dievčatiek a chlapcov. Tak teda poďte! Otvorte novú kamarátku knižku, už sa vás nevie dočkať!

Ukážka z knihy:

Kohút a psík na vandrovke

Jedného kohúta už netešil život na malom dvore, nuž sa vybral do sveta. Stretol psíka a ten hneď: „Kamže, kam, kohútik?“

„Ale, gazdiná odo mňa chce, aby som znášal vajíčka. Nuž idem do sveta, hádam sa to niekde len naučím. Nechceš ísť so mnou?“

Tak kráčali dvaja. Šli a šli, až došli v podvečer do lesa. Kohút vyletel na vetvičku, psík zaliezol do dutého stromu a dobre sa vyspali. Ráno kohút podľa zvyku zakikiríkal, až sa to rozliehalo polovicou lesa. Začula to líška a hneď si aj vraví: Máme v lese hosťa, musím ho privítať. Budeže to pochúťka k obedu...!

Pribehla k tomu stromu, na ktorom kokŕhal kohútik a dole spal psík, a hneď sa začne kohútikovi zaliečať: „Ó, aký hlások! Taký sme tu v lese veru ešte nepočuli. A tie pierka na chvoste - no nádhera! A ten červený hrebienok, tie ostrohy...! Vy, priateľu, musíte prísť ku mne na hostinu! To by som si neodpustila, nepozvať vás! Bude hrachu, zrna, len ráčte dolu, bývam tu hneď za tretím smrekom!“

„Rád by som, vzácna pani,“ odvetil kohútik, hoc dobre vedel, aké úmysly má líška. Spoznal ju, keď na jej návštevy v kurníku doplatilo vždy niekoľko sliepočiek. „Ibaže ja tu nie som sám, sme dvaja.“

Ajajáj, pomyslela si líška, tak on je tu aj so sliepočkou?! No mám to ja dnes ale šťastie, to bude hostina...!