Prometeus, Herakles a Perseus.
Traja mýtickí hrdinovia, ktorí stelesňujú odvahu, statočnosť, hrdosť a šľachetnosť.

Prometeus priniesol ľuďom poznanie a pokrok, pre ich dobro vzdoroval bohom. Jeho utrpenie ukončil Herakles, najslávnejší zo všetkých hrdinov. Aj v ňom ľudia videli ochrancu, symbol nádeje. Keď heroicky splnil dvanásť úloh, aby sa vykúpil zo služby, bohovia ho prijali na Olymp a stal sa nesmrteľným. Perseus vynikal mimoriadnou odvahou, nebál sa výziev, túžil poraziť zlo a zvíťaziť. Tešil sa priazni bohov a dodnes žiari na oblohe ako súhvezdie.

Autorom pútavo opísané charaktery umocnil podmanivou olejomaľbou ilustrátor knihy Svetozár Košický. Spomedzi všetkých hrdinských postáv Petiškových Starých gréckych bájí a povestí ho oslovili práve títo traja, pretože svojimi činmi pomáhali ľuďom. Znamenito ich stvárnil v duchu hodnôt, aké predstavujú: Prometea s ohňom potrebným pre život, Herakla odpočívajúceho po ťažkom boji a Persea ako víťaza nad zlom. Umelecký zážitok čitateľom poskytnú tiež krajinné výjavy, dramatické scény, v ktorých hrdinovia bojujú s netvormi, no aj detailnejšie ilustrácie. Veľkorysá výtvarná podoba knihy ponúka príležitosť naplno vnímať osudy a konanie legendárnych hrdinov, ako aj nadčasové myšlienkové posolstvo gréckych bájí.

Ukážka z knihy:

BELASÁ OBLOHA SO ZAĽÚBENÍM HĽADELA NA SEBA VO VODÁCH A VODY BOLI PLNÉ RÝB.

V povetrí lietali kŕdle vtákov a na zemi sa pásli na lúkach čriedy. Ale čriedy nik nestrážil, nik nelovil ryby a nik nepočúval vtáčí spev. Na zemi chýbal človek. Smutne blúdil po zemi Prometeus. potomok božského rodu Titanov, a márne hľadal živé bytosti, ktoré by chodili vystreté ako on a ktoré by sa mu tvárou podobali. Ale videl hlinu, dávajúcu život tráve, rastlinám a stromom, a uzrel husté dažde, znášajúce sa na zem. Dažďová voda udržovala v prírode život a tam. kde nepršalo, umierali stromy i kry a narastala púšť. Keď Prometeus pochopil silu zeme a vody. zmiešal hlinu s dažďovou vodou a vytvoril sochu prvého človeka. Ponášala sa na bohov. Palas Aténa, bohyňa jasného rozumu a múdrosti, vdýchla neživej soche ducha a sivá hlina zružovela. začalo v nej búšiť srdce a dovtedy nehybné nohy a ruky urobili prvé pohyby. Tak poslal Prometeus na svet prvých ľudí.

Dlho ľudia nevedeli, ako užívať ducha - dar Palas Atény. Žili ako malé deti. Videli, ale nepoznávali, počuli, ale nerozumeli, chodili po zemi ako v sne. Nevedeli páliť tehly ani pritesávaťtrámy. ani stavať domy. Ako mravce hemžili sa na zemi i pod zemou v temných kútoch jaskýň. A nevedeli ani to. že sa jar strieda s letom, leto s jeseňou a jeseň so zimou.

Vtedy sa Prometeus vybral medzi ľudí a učil ich stavať domy. učil ich čítať, písať a počítať a rozumieť prírode. Naučil ľudí priahať zvieratá do jarma a zostrojovať vozy. aby nemuseli nosiť bremená na chrbte. Ukázal im. ako sa stavajú lode a ako plachty uľahčia veslárom prácu. Viedol ich do hlbín zeme za skrytými pokladmi. Meď, železo, striebro i zlato začali opúšťať pod pracovitými rukami baníkov podzemné ložiská.

Prv ľudia nepoznali liek. nevedeli, čo im osoží a čo uškodí. Ale Prometeus im poradil, ako miešať hojivé masti a uzdravujúce lieky. Odhalil užasnutým ľuďom všetky umenia a ľudia sa všetko horlivo učili.

Bohovia, zhromaždení na vrchu bohov, na Olympe, pozorovali s nedôverou pokolenie ľudí na zemi. ktoré sa naučilo od Prometea práci.