Allie Harperová odchádza na vysokú školu za vidinou nového začiatku. Vzdáva sa snobského života a necháva minulosť za sebou s vedomím, že už nikdy neprehovorí s rodičmi. Pred začiatkom semestra je však ťažké nájsť vhodný podnájom. Dobré izby sú obsadené, ponúk je žalostne málo. Chvíľu to vyzerá na noc v aute, keď sa vyberie na poslednú obhliadku. Byt je nádherný, ale má jednu chybu. Volá sa Kaden White. Príťažlivý chalan s ľahostajným prístupom k životu by možno stál za hriech, ale to arogantné a odmerané správanie! Pravda, Allie nemá na výber, tak sa nasťahuje. Kaden jej vo dverách oznámi súbor pravidiel.

Ak sa ich podnájomníčka nebude držať, môže sa rovno zbaliť:

1. Neobťažuj ma svojimi babskými problémami.
2. Nekomentuj moje dámske návštevy.
3. NIKDY sa spolu nevyspíme.

Na prvý pohľad jednoduché. Veď kto by sa chcel zapliesť s takým neotesancom ako Kaden? No Allie postupne zisťuje, že v Kadenovi sa skrýva oveľa viac, ako sa zdá a na svoje správanie má vážny dôvod.

Z knihy číta Judita Hansman:

Ukážka z knihy:

„Sem sa nenasťahuješ,“ vyhlásil, obrátil sa mi chrbtom a zamieril… Ani som netušila, kam zamieril. Ten sprostý byt som totiž ešte nevidela. „Von trafíš aj sama,“ šplechol cez plece.
Opäť mi klesla sánka. Nebola som schopná slova. Ten človek jednoducho zmizol. Nechal ma stáť na chodbe a ani mi nedal šancu. Nestihla som zo seba dostať ani úvod z príhovoru, ktorý som si na obhliadku pripravila. Za posledných štyridsaťosem hodín som toho zažila viac než dosť, no toto… toto bolo čisté peklo.
Vtom mi praskli nervy a z hrdla sa mi vydral piskľavý zvuk. Rázne som vykročila.
„Hej!“ zrúkla som a vrazila do útulnej svetlej obývačky. Ten hlupák zastal a otočil sa ku mne. Obočie sa mu spojilo od rozhorčenia. „Nemôžeš ma vyhodiť a ani mi neukázať byt!“
Tvár sa mu skrivila od údivu, ktorý sa vlastne nehodil k jeho chladnému vyžarovaniu. „To teda môžem.“ Prekrížil si ruky na prsiach, čím sa mi naskytol pohľad na ďalšie umelecké dielka na predlaktiach. V ušiach som počula mamino pohoršené vzdychnutie, ktoré by si určite neodpustila.
„Nie, nemôžeš. Písali sme si, dofrasa! Pozval si ma na obhliadku, takže teraz chcem vidieť izbu a aspoň dostať šancu, aby som ťa presvedčila, že budem dobrá spolubývajúca.“