Opäť témy, o ktorých je dobré písať, čítať, hovoriť…. Myslím, že to nie je až také ojedinelé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, len je táto téma natoľko tabuizovaná, že ak aj niekto má podobnú skúsenosť, nehovorí o nej. Vanesa určitou formou terapie vložila svoje skúsenosti, traumy a bolesti na papier a odhalila tak čitateľovi, čo sa odohráva v hlave 13 ročného dieťaťa z rozvrátenej rodiny, s nedostatkom pochopenia,lásky, záujmu… presne nedostatok citu a pozornosti môže mať za následok aj niečo také (nemysliteľné? odsúdeniahodné? nechutné?-ako by ste sa na taký pár pozerali na ulici vy)ako upnutie sa na zdanlivú lásku a náklonnosť 50-ročného muža. Napriek tomu, že o chúťkach tohto uznávaného autora, ktorého v knihe V. nazvala len G., sa všeobecne vedelo, dokonca v dielach uvádzal veľa zo svojho skutočného (sexuálneho) života, nikto túto skutočnosť neriešil. Dokonca matka V. o vzťahu vedela a keďže nijako nezasiahla, za mňa, ho schvaľovala, čo je pre mňa ako pre matku nepochopiteľné. V. sa pri svojom partnerovi cítila milovaná a jedinečná, no opak bol pravdou. V. nebolo jediné dieťa, ktoré zohrávalo svoju úlohu v sexuálnych chúťkach G.(áno, zámerne nespomínam,ze to nebolo jediné DIEVČA!ale DIEŤA). Napriek snahe oslobodiť sa z tohto toxického vzťahu, sa to V. nedarilo. Niekoľko rokov ju prenasledoval, zaujímal sa o jej pracovný život, súkromie, vzťahy, tým pádom sa so svojimi traumami vysporiadavala len veľmi ťažko a to aj vo svojom dospelom živote. Takýmto "vzťahom" musí byť poznačené každé dieťa po celý život ... najviac ma však poburuje laxný prístup k pedofílii(a to nie len vo Francúzsku). Veď si knihu prečítajte a utvorte si názor sami