Mladá sochárka Grania Ryanová žije v New Yorku v harmonickom vzťahu s priateľom Mattom až do chvíle, keď príde o dieťa a ich spolužitie sa ocitne v kríze. V panike odchádza k rodičom do Írska a pokúša sa usporiadať si myšlienky a city. Na dlhých prechádzkach po pobreží stretne neznáme dievčatko - bosé a iba v nočnej košieľke stojí nebezpečne blízko okraja útesu. Plná obáv sa ujme malej Aurory, a keď sa zaujíma o osud tohto dievčatka, matka ju nástojčivo varuje, aby si s tou rodinou nič nezačínala, lebo jej to prinesie len nešťastie.

Graniu však k Aurore priťahuje mocné puto, najmä keď sa dozvie, že jej matka tragicky zahynula. Nevyriešený vzťah s Mattom zatieni Graniino stretnutie s Auroriným príťažlivým otcom Alexandrom. Požiada ju, aby počas jeho neprítomnosti robila jeho dcére guvernantku.

Grania netuší, aké ďalekosiahle dôsledky to všetko bude mať na ich osudovo prepojenérodiny a ako to ovplyvní jej ďalší život.

Príjemne "klasická" romanca Dievča na útese zachytáva pohnutý život troch generáciídvoch Írskych rodín, chudobnej a bohatej, zvlášť osudy niektorých členov, ktoré akoby nevdojak kopírovali osudy svojich predkov. Odohráva sa v krásnych panských sídlach v Londýne a Corku, na nádhernom írskom vidieku a v hektickom New Yorku. Do životov jej hrdinov zasiahne vojna, smrť, tajomstvá, rodinné drámy, šťastné aj nenaplnené lásky, a všetkému dominuje dojímavá túžba osirelého dievčatka po matke, úplnej rodine a kariére baletky.

Ukážka z knihy: 

Dunworleyská zátoka, Západný Cork, Írsko
Drobná postava stála nebezpečne blízko okraja útesu. Bujná hriva dlhých červených vlasov jej viala vo vetre. Tenké biele bavlnené šaty jej siahali k členkom. Bola bosá. Ruky s roztvorenými dlaňami naťahovala k sivému spenenému oceánu v hĺbke a bledú tvár dvíhala k oblohe, akoby sa ponúkala za obeť živlom.

Grania Ryanová ju pozorovala, zhypnotizovaná zjavom, ktorý pôsobil dojmom prízraku. Zdalo sa jej, že sa nemôže spoľahnúť na vlastné zmysly, nebola si istá, či to, čo vidí, je skutočné. Na okamih zažmúrila oči, no keď ich opäť otvorila, dievča na útese bolo stále tam. Prinútila sa urobiť niekoľko opatrných krokov vpred.

Keď podišla bližšie, zbadala, že je to ešte dieťa. Biele šaty, čo malo na sebe, bola v skutočnosti dlhá nočná košeľa. Grania si všimla čierne búrkové mračná, ktoré sa hnali od mora, a na lícach ju zaštípali prvé dažďové kvapky.

Dievčatko vystavené divokému prostrediu pôsobilo krehko a bezmocne. Grania podvedome zrýchlila.

Vietor jej čoraz zúrivejšie svišťal okolo ušf. Grania zastala niekoľko metrov od malej postavy, ktorá sa ani nepohla. Maličké modrasté prsty na nohách ju stoicky držali na skale, zatiaľ čo silnejúci vietor bičoval chudučké telo a ohýbal ho ako mladú vŕbu. Grania podišla ešte bližšie, zaváhala a postála. Inštinkt jej radil rozbehnúť sa a zdrapnúť ju, no ak je zmätená a v poslednej chvíli sa otočí, stačil by jediný chybný krok, ktorý by vyústil do nepredstaviteľnej tragédie. V hĺbke niekoľkých desiatok metrov sa na skalách trieštili spenené vlny, dieťa by tam našlo istú smrť.

Granie sa zmocňovala panika, zúfalo premýšľala, ako ju dostať do bezpečia. Skôr než stihla zakročiť, dievča sa pomaly otočilo a hľadelo na ňu neprítomným pohľadom.

Grania inštinktívne vystrela ruky. „Neublížim ti, sľubujem. Poď ku mne, pomôžem ti."

Dievča na kraji útesu sa ani nepohlo.

„Ak mi povieš, kde bývaš, vezmem ťa domov. Prechladneš. No tak, len poď, neboj sa."

Grania urobila ďalší krok, a vtom akoby sa dievča prebralo zo sna, tvárou mu prebehol vystrašený výraz. V okamihu sa rozbehlo ponad útes preč od Granie, až zmizlo v diaľke.