All the places I have cried in public v slovenskom preklade Všetky moje slzy bola zo začiatku taká nevinná kniha s peknou obálkou. Prvých sto strán išlo pomaly, sledovali sme príbeh Amelie, ktorá sa akurát presťahovala do nového mesta. Najprv som si myslela, že sa bude kniha spájať len s témami vysporiadania sa s novou situáciou, novým mestom, že je hlavná hrdinka ,,tá nová“, ktorá si musí zvyknúť na nenávistné pohľady, nepríjemné pocity, predstavovanie sa novým ľuďom, ktorá sa okrem toho musela rozlúčiť so svojím priateľom a kamarátmi, ktorých zanechala v starom meste. Prvá zápletka nastáva, keď si predsa len nájde pár kamarátov. Potom si jej pozornosť získa chlapec. Následne som bola uvrhnutá do sveta Ameliinho premýšľania, čo má spraviť, čo je správne, či je vôbec možné niekoho tak milovať, ako milovala nový objav jej záujmu. Lebo... táto láska ubližovala. Príbeh sa zvrhol na témy mentálneho zneužívania – a bolo to napísané sakra dobre! S hrdinkou som prežívala každú-jednu-myšlienku-pochybnosť-cit. Kniha je písaná retrospektívne - Amelie chodí a navštevuje miesta, kde všade plakala len kvôli jedinej osobe! Nevyhla som sa otázkam či je správne sa spoliehať na hlavu, srdce alebo intuíciu, či je normálne toľko plakať na verejnosti. Nechcem nič nanucovať, ale táto kniha by mala byť povinné čítanie pre všetky mladé dievčatá, možno od toho veku 14+. Je to ťažká téma, ale treba ju vedieť a riešiť. Klady knihy sú jednoznačne perfektne zvládnutá téma, štýl písania, sympatické postavy, svižné tempo a ľahkosť čítania (teraz myslím to, že sa kniha rýchlo čítala, nie ľahkosť = téma). Zápory sú: pomalší rozbeh, chýbali mi tam opisy (či už postáv, alebo prostredia). Nechápem, prečo som sa toľko vyhýbala tvorbe tejto autorky, lebo už tuším, že ona nepíše knihy s obyčajnými témami. Sú to contemporary knihy, ktoré vám niečo dajú – nie len motýliky v bruchu z pocitov blaženosti a lásky, ale aj krutú pravdu, zimomriavky a možno sa vám natisknú aj slzy do očí, ako mne. Odporúčam!