Mladý námorník Izmael, znudený všednosťou každodenného života na pevnine, sa dá najať na veľrybársku loď. Čoskoro však zistí, že jej kapitán sa nevydal na more preto, aby sa vrátil s nákladom veľrybieho mäsa a tuku. Kapitán Achab túži po pomste. Na jednom z predchádzajúcich lovov natrafil na majestátnu Bielu veľrybu, ktorá ho pripravila o loď aj o nohu. A tak sa začne veľkolepé námorné dobrodružstvo, keď posádka lode zmeria nielen hĺbku morí, ale aj ľudskej duše. Pri fascinujúcom stretnutí s nekorunovaným kráľom oceánov je víťaz iba jeden. Biela veľryba jeden z najvzrušujúcejších dobrodružných románov a jedno z vrcholných diel americkej literatúry.

Ukážka z knihy:

ČRTANIE

Volajte ma Izmael. Pred niekoľkými rokmi - kedy presne, na tom nezáleží - som bol bez groša a na súš ma nič mimoriadne nepútalo. Preto som si povedal, že sa na istý čas vyberiem na more a pozriem si vodnú časť sveta. Takto zaháňam trudnomyseľnosť a upravujem si krvný obeh. Len čo sa pristihnem, že namrzene mraštím ústa, len čo mi v duši zavládne vlhký, mrholivý november, len čo sa pristihnem, že nevdojak postávam pred obchodmi s rakvami a pridávam sa ku každému pohrebnému sprievodu, na ktorý' natrafím, ale najmä keď vo mne natoľko prevládnu moje hypochondrie, že treba kus mravnej sily, aby som nevybehol na ulicu a nezrážal ľuďom rad-radom klobúky - vtedy viem, že je najvyšší čas, aby som sa čo najskôr vydal na more. To mi nahradzuje guľku z pištole. Cato sa s okázalosťou filozofa vrhá na meč; ja pokojne nasadnem na loď. Nie je na tom nič prekvapujúce. Väčšina ľudí skôr či neskôr v živote prechováva k moru pocity veľmi podobné mojim, ibaže si ich neuvedomí.

Zadívajte sa na to ostrovné mesto Manhaťanov, opásané prístaviskami ako indické ostrovy koralovými útesmi - doráža naň príboj obchodu. Doprava či doľava, všetky ulice vás zavedú k vode. Na najjužnejšom výbežku leží Battery a jeho vznešené mólo omývajú vlny a ochladzujú ho vánky, ktoré boli ešte pred niekoľkými hodinami v nedozeme od pevniny. Pozrite na tie davy, čo neodtŕhajú pohľady od vody.

Obíďte to mesto v príjemnej malátnosti nedeľného popoludnia. Vyberte sa z parku Corlears Ilook k ramenu Coentis Slip a odtiaľ po ulici Whitehall na sever. Čo vidíte? Okolo celého mesta ako mĺkve stráže tisícky smrteľníkov pohrúžených do snenia o mori. Podaktorí sa opierajú o koly, podaktorí sedia na pilieroch prístavísk, podaktorí nazerajú ponad zábradlia na paluby lodí, ktoré sa priplavili z Číny, podaktorí sú vysoko v lanoví, akoby túžili po ešte lepšom výhľade na more. No všetko sú to suchozemci - cez týždeň zatvorení medzi štyrmi stenami, pripútaní k pultom, pribití k laviciam, vsadení za písacie stoly.