August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Francúzski žandári však zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor. Chlapci vedia, že musia ujsť, ak si chcú zachrániť život. Tak sa vyberú naprieč Francúzskom na juh hľadať svojich rodičov...

Ukážka z knihy:

Paríž

16. júla 1942

Jacob pomohol bratovi vychystať sa, robil to už tak dlho, že mal celý proces zautomatizovaný. Vymenili si sotva niekoľko slov, kým mu vyzliekol pyžamo, natiahol nohavice a košeľu, a obul topánky. Moše nič nehovoril, v očiach mal zadumaný, neurčitý výraz, ktorým v bratovi zavše vyvolával úzkosť. Vedel, že je už dosť starý, aby sa obliekol sám, brat mu však zrejme chcel dať najavo, že sa naňho môže stále spoľahnúť. Utvrdzoval ho tým, že budú spolu až do konca a pri prvej príležitosti sa vrátia aj s rodičmi.

Jar ubehla ako voda, zato leto, horúce a bez školy, sa príšerne vlieklo. Teta Judith odchádzala skoro ráno do práce a chlapci si museli sami urobiť raňajky, poupratovať byt, ísť nakúpiť na trh a navštevovať v synagóge prípravu pred barmicva. Najmä s tým im teta pílila uši, Jacob mal už vraj vek na to, aby sa z neho stal správny žid. On si o tom myslel svoje. Rodičia ich nikdy nevodili do synagógy, pred príchodom do Paríža o judaizmus nejavili záujem.