Utečte tieto Vianoce do romantického Londýna. Náhodné stretnutie v londýnskom metre privedie Viole do cesty muža, ktorý musí byť konečne ten pravý. Nielenže bývajú v tej istej štvrti, ale majú spolupracovať na rovnakom vianočnom predstavení pre deti, a to predsa nemôže byť náhoda!

Hráčka na violu túži po sviatkoch plných lásky, a preto by príbuzných, ktorí si už navykli na to, že bude naveky nezadaná, rada vymenila za niekoho, kto ju skutočne miluje. A hoci Nate má bonus v podobe rozkošnej dcérky, aj tak nie je ideálnym adeptom - ich rozvíjajúci sa vzťah komplikuje skutočnosť, že je ženatý. Jeho manželka síce uprednostnila kariéru v zahraničí, no kedykoľvek sa môže vrátiť domov.

Vysnívala si Viola príliš nereálny darček? No sú Vianoce, magický čas splnených prianí... aj tých najodvážnejších. A keď na Londýn začne padať sneh, uviaznu v nejednej ošemetnej situácii.

Tento povznášajúci a svieži vianočný román úžasným prostredím londýnskej zimy a vianočnou atmosférou poteší všetkých milovníkov romantických príbehov i kultového filmu Notting Hill :)

Ukážka z knihy: 

Prvá kapitola

„Musíte sem tú vec trepať práve teraz?“ vyštekla žena a prudko sa ku mne otočila, aby ma prebodla jedovatým pohľadom spod ostrých namaľovaných rias, ktoré pripomínali pavúčie nohy. Všetci na nástupišti stanice Notting Hill Gate sa pretláčali dopredu k otvoreným dverám metra. „To je ale bezohľadné, doparoma!“ Možno použila aj horšiu nadávku, ale nezachytila som ju.

Zarazilo ma jej nepriateľstvo, a tak som zo seba dostala len vyplašené: „Prepáčte.“ Žena mi venovala ďalší rozhorčený pohľad.

Tentoraz som ospravedlňujúci úsmev doplnila pokrčením plecami, ktoré jej malo naznačiť: Hej, pani, aj ja sa musím dostať do práce. Cestovanie s puzdrom na husle (vlastne ide o violu, ale každý sa domnieva, že si nesiem husle) na vás môže v dopravnej špičke vrhnúť zlé svetlo, a preto sa tomu zväčša snažím vyhýbať.

Uvedomovala som si na sebe pohľady ostatných cestujúcich, ktorí asi súhlasili so ženou, čo si ešte vždy šomrala popod nos, aká je to hanba, a pritisla som si puzdro k hrudi, aby som zaberala, čo najmenej miesta. Hoci som doň zabárala nos, žena stále vydávala nesúhlasné zvuky. Potom si prehodila vlasy cez plece a nahlas vyhlásila: „To je absurdné!“