Narovinu - vrah bol medzi mojimi tipmi na podozrivého, pretože som už od prvej tretiny podozrievala každú menovanú postavu aj tie, ktoré sa v príbehu ešte neobjavili. V preklade - oficiálne som nemala šajnu a autorka ma ohúrila rovnako ako mnohých nadšených čitateľov predo mnou. Nie som veľmi sčítaná medzi trilermi, začala som ich čítať len vďaka Fitzekovi, ale amatérsky musím uznať, že príbeh mi prišiel perfektne vystavaný, napätie sa stupňovalo a každú chvíľu som s vyšetrovateľmi krivdila niekomu inému. Práve jeden z nich, Dávid, bol magor (ako ho niekde nazvala iná čitateľka a dokonale ho vystihla), no istým spôsobom si ho zamilujete. Hoci, veľakrát niečo svojím pochabým a nekontroľovateľným správaním prepálil a v reálnom živote by som od neho bočila tak na tri svetadiely, aj tak ma jeho myšlienkové pochody neraz prinútili zasmiať sa, úprimne a pozitívne, s myšlienkou - Ty si riadny somár. Jeho pohľady mi prišli prirodzené a pokojne by som uverila, že až na pár viet to mohol napísať aj skutočný muž. Dokonalé. Ja som si knihu užila ako pozorovateľ - bolo v nej toľko postáv, že som nedokázala zapnúť všetky závity -, a skôr som sa viezla. Ak ste však zanieteným čitateľom trilerov, určite si prídete na svoje a množstva mien, dôkazov a prepojených vzťahov sa nezľaknete. Práve naopak. Ja to s trilermi nepreháňam, ale tento som si chcela prečítať kvôli množstvu skvelých recenzií + pútavej obálke (tá kombinácia ružovej s trilerom je originálna). Teraz môžem potvrdiť, že oprávnených. A aj keď od tohto momentu nezačnem čítať temnejšie príbehy vo väčšom množstve, rozhodne Barborku vnímam ako ďalšie talentované obohatenie našej knižnej scény. O jej šikovnosti svedčí nielen pútavý a svižný štýl písania, príbeh bez zbytočných kapitol, ale aj svojský humor. A tá posledná veta!