"Synko-Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole!
Čože tam Zajkovi po kapustnom poli, keď on len o tom rozmýšľal, že by rád šiel do sveta. A aj sa vybral... a rovno lietadlom! Bolo mu zle i nedobre, ale Zajko sa nezľakol ani medvedice, ani horárových psov. A zbojníkov? O tom a všeličom inom sa dočítaš v tejto knižke a spolu so Zajkom zažiješ samé neuveriteľné dobrodružstvá.

Kniha patrí do Zlatého fondu slovenskej detskej literatúry."

Ukážka z knihy:

—    Synko-Zajko, z teba nič nevychováme, keď sa ti robiť nechce! — hovorí mu Zajačková.

—    Synko-Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a ani nevieš, kde je kapustné pole. Povedz, o čom toľko rozmýšľaš? — prihovára sa mu Zajačik.

—    O tom rozmýšľam, že by som rád išiel do sveta.

Zajačik a Zajačková sa preľaknú. Na synčeka hľadia, slovka

nepovedia. Čo mu povedať? Majú len jedného Zajka, i ten by im odišiel do sveta. Koho by mali na starosť? Nahovára Zajka otec, prehovára mať, aby doma ostal, aby svetom nešiel, ale Zajka prehovoriť nemôžu. Čo majú robiť? Zajačková pečie, koláče vypeká. Do koláčov dá hrozienka a maku, aby Zajko hladom neumrel na ceste. Zajko hľadí na hrozienka, hľadí na makovníky, slinky mu tečú.

— Ej, každý deň som sa mal vyberať do sveta, dobre by sa mi bolo vodilo! Prídem za chalupu, do ručníčka pozriem a koláče zjem! — hovorí si Zajko, poskočí a ledva čaká, kedy sa z domu pohne.

Ale narieka mať, narieka otec, i Zajkovi začne byť smutno. A keď sú už za chalupou, nedajú mu hneď koláče, lebo rodičia vyprevádzajú ho až po kapustné pole.