Čo nám hovoria grécki bohovia dnesNik nemiluje búrlivejšie, neháda sa vášnivejšie, netúži dychtivejšie, nesníva odvážnejšie a nepodvádza prefíkanejšie ako grécki bohovia a bohyne. V mnohých ohľadoch sú ešte ľudskejší než my celé nebesia, zem s božským Olympom, moria aj podsvetie sú scénou pre ich hrdinské činy, ale aj dobrodružstvá, lásky, samopaš, výčiny, hádky, akty pomsty, žiarlivosti či závisti.

Stephen Fry si už v detstve obľúbil staré grécke báje a povesti a rozhodol sa ich prerozprávať jazykom blízkym našej tragickej i komickej súčasnosti, a to postupne od zrodenia vesmíru až po stvorenie človeka. Spolu s ním sledujeme so zatajeným dychom Aténu vystupujúcu z Diovej rozťatej hlavy, s Persefonou schádzame do temných hlbín Hádu, ako na vlastnej koži cítime Prometeov ukrutný trest, ktorý mu Zeus vymeral za dar ohňa ľuďom, a chvejeme sa hrôzou, keď Pandora otvorí džbán plný utrpenia.

Grécki bohovia stelesňujú to najlepšie i najhoršie v nás a prostredníctvom ľahkého, vtipného štýlu Stephena Frya nám rozprávajú svoje príbehy. Kniha Mýty je dôvtipné, humorné a mimoriadne vydarené dielo človeka, ktorý už vyše štyridsať rokov zabáva svojím hereckým aj literárnym umením celý svet.

Ukážka z knihy: 

PREDSLOV

V detstve sa mi šťastnou náhodou dostala do rúk knižka Príbehy zo starovekého Grécka a bola to pre mňa láska na prvý pohľad. Hoci mám rád aj mýty a legendy iných kultúr i národov, grécke báje ma nadchli najväčšmi. Ich dynamický, zábavný, vášnivý, špecifický, mimoriadne detailný a uveriteľný svet ma jednoducho očaril. Dúfam, že rovnako zaujmú aj vás. Možno už poznáte niektoré príbehy opísané v tomto diele, no chcel by som privítať predovšetkým čitateľov, ktorí sa dosiaľ s gréckou mytológiou nestretli. Nemusíte sa v nej vyznať - táto knižka sa začína prázdnym vesmírom. Rozhodne nepotrebujete „klasické vzdelanie", nemusíte vedieť, čo je nektár, kto sú nymfy, satyrovia, kentauri, Moiry alebo Fúrie. Na gréckej mytológii nie je nič vedecké či intelektuálne, naopak, je prudko návyková, zábavná, prístupná a neuveriteľne ľudská.

Odkiaľ vlastne pochádzajú staroveké grécke mýty? Mohli by sme si v zložitom gobelíne ľudských dejín vybrať grécku nitku a nasledovať ju až na začiatok, ale keby sme sa zamerali na jednu konkrétnu civilizáciu, dalo by sa povedať, že trúfalo prehliadame skutočný zdroj univerzálnych mýtov. Už prví ľudia na svete sa zamýšľali nad tým, aká moc poháňa sopky, búrky, prílivové vlny a zemetrasenia. Oslavovali a uctievali striedanie ročných období, pohyby nebeských telies na nočnej oblohe aj každodenný zázrak svitania a pýtali sa, ako sa to všetko začalo. Kolektívne nevedomie mnohých civilizácií obsahuje príbehy o nahnevaných bohoch, zomierajúcich a obnovujúcich sa bohoch, bohyniach plodnosti, božstvách, démonoch a duchoch ohňa, zeme i vody.

Gréci, pravdaže, nie sú jediný národ, čo sa pokúsil utkať zo zmätených nitiek bytia tapisériu legiend a folklóru. Z archeologického a paleoantropologického hľadiska sú grécki bohovia potomkami nebeských otcov, mesačných bohýň a démonov „úrodného polmesiaca" Mezopotámie, čiže dnešného Iraku, Sýrie a Turecka. Babylončania, Sumeri, Akkádčania a iné tamojšie civilizácie, ktoré prekvitali dávno pred Grékmi, mali vlastné ľudové mýty o stvorení sveta. Pôvod týchto príbehov, ako aj jazykov spomínaných národov možno vystopovať do Indie a praveku, ba až do Afriky k samému zrodu ľudstva.