Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol taký temný, ako by sme si možno mohli myslieť.

V druhej časti Histórie zadnými dverami, ktorej autormi sú opäť historici z Historického ústavu SAV, nájdete široké spektrum tém od obskúrnych liečiteľských postupov, cez výchovné praktiky na kráľovských dvoroch až po bizarnosti, ktoré sa udiali v starých šľachtických rodoch. Na čitateľa čakajú putujúci mnísi-svetobežníci, Casanova, pani Sacherová a bojovníci za abstinenciu v alkoholizmom postihnutých slovenských dedinách a obciach. Autori však neobišli ani novšie dejiny, nezabudli na Slovenský štát 1939 (a to, čo mu predchádzalo) a na krátke vojnové obdobie, ktoré je taktiež bohaté na zaujímavé témy a absurdnosti, pričom sa venujú sa aj československému rozmeru tohto časového úseku. A k tomu všetkému pridávajú mnohé iné texty z obdobia komunistického režimu, úteky z raja, kde vraj zajtra znamenalo už včera.

Ukážka z knihy: 

...a Stalin, ten sa smial...

Prvé, niekedy viac, inokedy menej úsmevné príbehy z našich dávnejších i najnovších dejín pod názvom História zadnými dverami z pera historikov Historického ústavu SAV vyšli pred dvoma rokmi. Tá kniha mala úspech. Sme tu opäť a s ďalšími príbehmi, akousi „dvojkou“, a veríme, že podobne atraktívnou a úspešnou. Poďme sa spoločne zabaviť, zasmiať alebo aspoň pozastaviť sa nad tým, čo všetko sme prežili. Niekedy to bolo skôr do plaču... Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, „trapasov“ i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli alebo čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové -ako asi v žiadnom období. Neobišli sme tiež slovenský štát z rokov 1939 až 1945, aj v jeho krátkom vojnovom období je šteklivých tém a absurdností až-až. Toto obdobie však nie je len o ňom, sledujeme aj „československý“ rozmer. A k tomu všetkému pridávame kadečo z obdobia komunistického režimu, úteky z „raja“, kde dnes znamenalo zajtra. A nezabudli sme ani na rôzne polohy a podoby studenej vojny - vtedy bol Sovietsky zväz náš vzor na veky vekov.

Na úvod aspoň dokument, resp. krátky príbeh o žiakoch jednej pražskej základnej školy.

Koncom decembra 1950 zavládlo medzi žiakmi 1. národnej školy v pražskom Karlíne vzrušenie. Prišla návšteva z ministerstva vnútorného obchodu. Časy sa zmenili. Predtým chodieval len zemský alebo okresný inšpektor, a zrazu návšteva až z ministerstva. Páni sa však nezaujímali o vyučovanie, o to už sa postarala jednotná školská výchova. Učebnice dodali z krajiny, ku ktorej sme vzhliadali ako k vzoru a ostatné sa ľudia dozvedeli z Rudého právay ktorému sa vtedy hovorilo „ľudová univerzita“.