Zhoríme
od Adam Kováčik z vydavateľstva Vydavateľstvo Motýľ-B.Kocian november, 2020
Zhoríme
od Adam Kováčik z vydavateľstva Vydavateľstvo Motýľ-B.Kocian november, 2020
Autor: | Adam Kováčik |
Vydavateľstvo: | Vydavateľstvo Motýľ-B.Kocian |
Rok vydania: | november, 2020 |
EAN: | 9788081642388 |
ISBN: | 978- 80- 8164 -238- 8 |
Počet strán: | 277 |
Typ tovaru: | Viazané knihy |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 130,0x200,0x0,0 mm |
Žáner: | Spoločenské romány |
Vydanie: | 1 |
Viac o knihe Zhoríme (Adam Kováčik)
Spáliš sa aj stokrát, ale nikdy sám sebe nesmieš dovoliť, aby si vyhorel.
Zhoríme je príbeh o sile ľudskej vytrvalosti a snahe nezhorieť vo svete plnom takmer dohorených zápaliek.
René po ôsmich rokoch opúšťa steny väznice a začína pracovať ako ochrankár v bordeli svojho najlepšieho priateľa Marcela. Spoznáva krásne dievča Dany, ktoré podľa Reného nemá v nevestinci čo hľadať. René postupne prichádza na to, že ani nový chodník, na ktorý sa vydal, ho nedovedie k vykúpeniu, po ktorom tak úpenlivo túži. Zisťuje aj to, že jeho najlepší priateľ Marcel tiež prešiel zmenou, a nie celkom pozitívnou.
„Si chorý? Som štetka! Fajčím vtáky za peniaze, denne sa na mne vystrieda desať chlapov, špinavých, nechutných. Prečo mi toto robíš?“ „A čo? Bol som v base osem rokov, patril som medzi nich. Nikdy by som sa neodvážil súdiť ťa. Veci sa v živote stávajú. Naozaj si nechceš dopriať kúsok skutočného šťastia? Ešte k tomu s niekým, kto je rovnaký ako ty? Sme stratení, a čo?“
Dany mi pozrela do očí a prvý raz za ten čas, čo ju poznám, som v nich uvidel nejaký cit. Bol v nich drobný náznak vlhkosti. Doslova som v tej chvíli pocítil, ako tá bariéra strachu pomaly praská, trúsi sa a rozpadá. Bol som tam pre ňu. Konečne ma jediný raz v živote celá moja podstata nútila niečo nepokaziť.
Ukážka z knihy:
Vstávanie po včerajšom večere nebolo príliš príjemné, keďže voda sa počas spánku zdala až príliš ďaleko, aby som si zašiel naliať do úst aspoň jeden úbohý dúšok a ovlažiť zosušené pery. Nebolo to síce nič strašné, ale na takéto rozbíjanie už ani jeden z nás nemá vek ani zvyk. Zátylok spolu so zadným mozgom sa ostrou bolesťou pripomínal pri každom prudšom pohybe. Sťažka som sa postavil oblečený vo veciach zo včerajška, ešte aj v topánkach a zišiel som veľmi opatrným spôsobom po vŕzgajúcich schodoch, ktoré sa mi zdali hlučnejšie ako obyčajne. Marcelovo auto však bolo preč. Alkohol v krvi pravdepodobne nekoloval, no cítil som sa ešte mierne rozhrkaný. Celkom ako bubliniek zbavená kola, vyhrievajúca sa kdesi na slnku.
Nestrácal som však čas so sebapozorovaním a okamžite som sa vybral do práce. Našťastie cesta nebola problémová a v uliciach jazdilo menej áut než obyčajne.