Osemnásťročný Coriolanus Snow túži zahviezdiť v Hrách o život. Tento rok bude totiž mentorom jedného z vyvolených. Lenže jeho vyvolenou je dievčina z dvanásteho obvodu. Ich osudy sú odteraz nerozlučiteľne prepletené, každé Coriolanovo rozhodnutie ich môže vyniesť na stupienok víťazov alebo úplne potopiť. V aréne to bude súboj na život a na smrť. Mimo arény sa v Coriolanovi prebúdzajú city... a tak sa musí rozhodnúť, či bude dodržiavať pravidlá, aj keď mu jeho pud sebazáchovy radí niečo úplne iné.

Ukážka z knihy:

PRVÁ ČASŤ

Coriolanus hodil do hrnca s vriacou vodou za hrsť kapusty a zaprisahal sa, že raz príde deň, po ktorom ju už nikdy nevezme do úst. Ale dnešok nebol tým dňom. Ak chcel, aby mu počas žrebovania neškvŕkalo v žalúdku, musel zjesť toho nechutného jedla za celú veľkú misku a vypiť riedku polievku do poslednej kvapky. Bolo to jedno z veľkého množstva preventívnych opatrení, ktorými tajil skutočnosť, že hoci jeho rodina žila v strešnom byte v najhonosnejšom bytovom dome v Sídle, bola rovnako chudobná ako spodina z obvodov. Že vo veku osemnásť rokov sa dedič kedysi mocného rodu Snowovcov pretĺkal len pomocou vlastnej vynaliezavosti.

Trápila ho košeľa na žrebovanie. Mal obstojné tmavé oblekové nohavice, ktoré si minulý rok kúpil na čiernom trhu, ale ľudia hľadeli na košeľu. Akadémia, našťastie, poskytovala študentom na každodenné nosenie uniformy. Na dnešnú udalosť sa však mali obliecť vkusne, hoci s požadovanou vážnosťou. Tigris vyhlásila, že jej má veriť, a on jej veril. Sestemi-cino šikovné narábanie ihlou ho zatiaľ vždy zachránilo. Napriek tomu nemohol čakať zázraky.

Košeľa, ktorú vyhrabali z hlbín skrine - otcova, z lepších čias -, bola špinavá a zožltnutá, chýbala jej polovica gombíkov a na jednej manžete mala prepáleninu od cigarety. Bola príliš doničená, než aby sa dala predať dokonca aj v tých najhorších časoch, a on si ju mal obliecť na žrebovanie? Na svitaní zašiel k Tigris do izby, no sesternica aj košeľa boli preč. To nebolo dobré znamenie. Žeby to s tou starou handrou vzdala a vydala sa v zúfalej snahe nájsť mu slušné oblečenie na čierny trh? A čo dostatočne cenné by zaň mohla ponúknuť? Len jedno - seba - a rod Snowovccv ešte tak hlboko nepadol. Alebo padal práve teraz, kým on solil kapustu?

Predstavil si, ako ľudia vymeriavajú jej cenu. Tigris s tým svojím dlhým špicatým nosom a vychudnutým telom nebola žiadna veľká krásavica, ale bola milá, pôsobila zraniteľné a priam si pýtala, aby to niekto využil. Keby chcela, záujemcovia by sa našli. Z tej myšlienky mu prišlo zle, zaplavila ho bezmocnosť a následne znechutenie zo seba samého.

Z hlbín bytu sa rozozvučala nahrávka sídelnej hymny. Pridal sa k nej rozochvený soprán jeho starej matky, ktorý sa odrážal od stien ako ozvena.

Tak ako vždy, spievala príšerne falošne a mierne pozadu. Počas prvého roka vojny púšťala nahrávku päťročnému Coriolanovi a osemročnej Tigris na každý štátny sviatok s úmyslom podnietiť v nich patriotizmus. Každodenné koncerty sa začali až v čierny deň, keď rebeli z obvodov obkľúčili Sídlo a odrezali ich na posledné dva roky vojny od zásob. „Pamätajte, deti,“ vravievala, „síce nás obliehajú, ale nevzdali sme sa!“ Potom začala vyspevovať hymnu z okna bytu, zatiaľ čo sa na nich sypali bomby. Stavala sa tým na odpor.

Coriolanus zaťal zuby. Hoci rebeli už desaťročie mlčali, o jeho starej mame to neplatilo.

Premýšľal, či by viac nábytku trochu utlmilo zvuk, ale to boli len hypotetické úvahy. Ich strešný byt bol momentálne menšia verzia Sídla, zjazvený neľútostnými útokmi rebelov.