V 17. storočí je Paríž plný neresti a násilia. Mária deʼ Medici, mladá nevesta Henricha IV. Burbonského, sa musí vysporiadať s mocenskými chúťkami svojej rivalky Henrietty dʼ Entragues, ako aj so šľachticmi, ktorí sa chcú intrigami zmocniť trónu. A to ešte netuší, že jej život poznačia ustavičné boje proti nepriateľom, čo túžia zničiť jej kráľovstvo. Keď Henrich IV. Burbonský zomiera ako obeť sprisahania, na politickú scénu vstúpi žiarivá hviezda prvej veľkosti kardinál Richelieu. Práve kardinál získa po kráľovej smrti veľkú moc a zradí svoju najväčšiu podporovateľku Máriu deʼ Medici.

Ukážka z knihy: 

Leonorin návrh

Hovorím vám, že ma nenávidia. Všetci bez výnimky. Viem, že nemám šľachtický pôvod, čo sa tu oprávnene vyžaduje. Ale sľubujem vám, že ak sa za mňa postavíte aj tentoraz, zostanem vám verná až do smrti, pani moja.“ Leonore Galigai sa od zlosti triasol hlas. Mária de’ Medici jej stála obrátená chrbtom. Pohľad zamyslene upierala kamsi za temné okná Louvru, na olovenú oblohu zimy, ktorá akoby nemala konca.

Bledé svetlo vrhalo ponuré tiene do sály, kde sa nachádzali. Tmavý, ťažký nábytok, takmer prázdne knižnice. Celý palác bol presiaknutý zlovestnými spomienkami, až to zarážalo. Akoby predošlí panovníci neurobili nič preto, aby odstránili prízraky tragédií, čo sa tu odohrali. Možno sa obávali zmeniť tento príšerný zabehnutý poriadok. V priebehu času tu bolo zmarených najmenej tisíc životov a zdalo sa, že každého, kto by sa odvážil oponovať, nečakalo nič iné, len strach a utrpenie.

„To ani nemusíte hovoriť, Leonora. Viem to veľmi dobre,“ Mária sa neobrátila. Jej mohutná postava, v ktorej sa skrývala sošná, kráľovská krása, sa vypínala v krvavom svetle sviečok. „A verte mi,“ pokračovala kráľovná, „rozhodne nemám v úmysle nechať to len tak. Ste moja dáme ďatours a je mi úplne jedno, ak sa môj manžel občas sťažuje, že tú úlohu by mala vykonávať vikomtka de Lisle.“ Pri týchto slovách Mária vzdychla. „Zvykne si. Ja sa nevzdám, Leonora, tým si buďte istá.“

„Ďakujem vám, viem, koľko za mňa bojujete, a sľubujem, že každú preukázanú láskavosť vám desaťnásobne vrátim.“ Mária sa obrátila k Leonore. Usmiala sa, biele pravidelné zuby sa jej zaleskli ako perličky. Mala úchvatnú tvár s prostými, ale mimoriadne krásnymi črtami, ktoré zdôrazňoval zložitý účes z jej bujnej hrivy, prichytenej diadémom s drahokamami.