Fyzik a autor popularizačných kníh Leonard Mlodinow sa so Stephenom Hawkingom zoznámil v roku 2003. Spriatelili sa a spolu napísali bestsellery Ešte stručnejšia históriu času a Veľký plán. Mlodinowova Kniha o priateľstve a fyzike vykresľuje Hawkinga z pohľadu blízkeho človeka. Predstavuje ho ako vedca, ktorému objavy na poli fyziky zabezpečili nesmrteľnosť, ale aj vedca, ktorý ich vedel zrozumiteľne podať verejnosti ako nikto predtým. Približuje ho ako muža s vášňou pre dobré víno a karí, ale aj ako kolegu, ktorý ocení, ak ho iní upozornia na chybu vo výpočtoch. Zobrazuje ho ako priateľa, ktorému vážne ochorenie ALS dovoľovalo komunikovať rýchlosťou iba šesť slov za minútu, ale ktorý nikdy nezabudol začleniť do rozhovoru humor.

Približuje ho ako človeka, ktorý vyhlásil, že choroba mu pomohla sústrediť sa na to, čo ho baví. A hoci by sme sa mohli domnievať, že pre Hawkinga bola životom v prvom rade fyzika, nie je to tak. Kniha Leonarda Mlodinowa je ďalším svedectvom, že Hawking jednoducho rozmýšľal inak.

Ukážka z knihy: 

ÚVOD

So Stephenom som sa naposledy rozlúčil vo Veľkom kostole Panny Márie, päťstoročnom chráme uprostred starého Cambridgea. Bol marec 2018. Sedel som v uličke, a keď popri mne prešla truhla s jeho pozostatkami, ešte raz sme sa ocitli v tesnej blízkosti. Cítil som, akoby sme boli opäť spolu, napriek rakve, ktorá ho oddeľovala od všetkých prítomných a po sedemdesiatich šiestich rokoch chránila pred nástrahami a výzvami fyzického sveta.

Stephen veril, že smrťou sa všetko končí. Ľudia budujú stavby, tvoria teórie a plodia potomstvo. To všetko plynie po rieke času, no príde deň, keď nás jej prúd vyplaví. Aj ja som v to veril, ale keď okolo mňa niesli drevenú rakvu, vnímal som jeho prítomnosť. Bol to zvláštny pocit. Rozum mi vravel, že Stephenova chvíľková existencia sa pominula, tak ako sa o neveľa rokov pominie aj tá moja. Fyzika ma naučila, že jedného dňa zmizne nielen to, čo máme radi, ale všetko, čo okolo seba vnímame. Viem, že aj Zem, Slnko a naša Galaxia majú svoj vymedzený čas, a že keď nadíde naša chvíľa, ostane po nás len prach. No i tak som sa so Stephenom rozlúčil a zaželal mu všetko dobré do večnosti.

Zadíval som sa na Stephenovu spokojnú tvár na prednej strane smútočného programu.