CELOSVETOVO NAJZÁBAVNEJŠIE A NAJMENEJ UŽITOČNÉ RADY, OSNOVANÉ BRILANTNOU MYSĽOU STOJACOU ZA POPULÁRNYM WEBKOMIKSOM XKCD A KNIŽNÝMI BESTSELLERMI ČO KEBY A VEĽKÝ VYSVETĽOVAČ.

Každá úloha sa dá vykonať správnym aj nesprávnym spôsobom. No vždy existuje aj tretí spôsob, pri ktorom sa človeku rozum zastaví. A práve na ten sa zameriava kniha Ako na to, plná nepraktických návodov na kadečo, od pristávania s lietadlom až po kopanie jám.

Autorov bestsellerov a karikaturista Randall Munroe v nej napríklad vysvetľuje, ako predpovedať počasie na základe rozboru pixelov fotografií zverejnených na Facebooku. Naučí vás, ako zo zvyškovej rádioaktivity zubov určíte, či patríte do generácie ľudí narodených v období 1944 – 1964 alebo 1980 až 1994. Poradí, ako si teleskopom vyhotoviť selfie alebo prejsť cez rieku tak, že z nej vyvaríte vodu. A keď už budete mať knihy plné zuby, predostrie vám možnosti jej likvidácie, nevynímajúc jej rozpustenie v oceáne, premenu na paru, využitie tektonických platní na jej podsunutie do zemského plášťa alebo jej vypustenie do Slnka.

Munroe skúma komplikované riešenia jednoduchých úloh, čím sťažuje život sebe aj čitateľom, ale zároveň ich nabáda na preskúmanie najabsurdnejších hraníc možného – rovnako ako sa mu to podarilo v Čo keby. Kniha Ako na to, nabitá ostrovtipnou faktografiou a zábavným ilustráciami, ukazuje netradičnú cestu k lepšiemu pochopeniu vedeckých a technických stránok všedných vecí. Pritom poteší dušu a rozšíri myšlienkové obzory.

Z anglického originálu How to (Riverhead Books, New York 2019) preložila Zora Ličková.

Ukážka z knihy: 

Zdravím!
Toto je knihu zlých nápadov.

Prinajmenšom väčšina z nich sú zle nápady. Je možné, že sa do nej dostali aj nejaké dobre nápady. Ak sa tak stalo, ospravedlňujem sa.

Z niektorých absurdne vyznievajúcich nápadov sa napokon ukážu revolučné myšlienky. Natrieť pleseň na ranu znie ako dočista hrôzostrašný nápad, ale objav penicilínu ukázal, že sa môže stať zázračným liečebným prostriedkom. Navyše svet je plný nechutných vecí, ktoré by ste si mohli natrieť na ranu, a väčšina z nich by vôbec neviedla k zlepšeniu. Nie všetky absurdné nápady sú dobré. Ako teda rozlíšiť tie dobré od tých zlých?

Môžeme ich vyskúšať a uvidíme, čo sa stane. Niekedy však môžeme vvužiť matematiku, výskumy a súčasne poznatky, aby sme zistili, čo by sa stalo, keby sme to naozaj urobili.

Keď v NASA plánovali vyslať vesmírne vozidlo Curiosity na Mars, museli vymyslieť, ako zabezpečiť jeho hladké pristátie na povrchu. Predošlé vozidlá používali na pristátie padáky a airbagy, preto inžinieri z NASA uvažovali o nich aj v prípade Curiosity. Vozidlo však bolo veľké a veľmi ťažké na to, aby ho padáky v riedkej atmosfére Marsu dostatočne spomalili. Zvažovali tiež možnosť namontovať na vozidlo rakety, ktoré by ho nadnášali a umožnili mu zľahka sa dotknúť povrchu, ale výfuky by vytvorili mračná prachu, ktoré by znemožnili výhľad na povrch a sťažili by bezpečné pristávame.

Napokon prišli s nápadom „nebeského žeriavu“ - vozidla, ktoré by sa pomocou rakiet vznášalo vysoko nad povrchom a spúšťalo by Curiosity na dlhom lane nadol. Znelo to ako absurdný nápad, ale všetky ostatné nápady boli ešte horšie. Čím dlhšie sa zaoberali myšlienkou nebeského žeriavu, tým sa im zdala uskutočniteľnejšia. Takže ho odskúšali a osvedčil sa.

Život nás všetkých sa začína rým, že všeličo nevieme robiť. Keď niečo potrebujeme urobiť a máme šťastie, nájde sa niekto, kto vie, ako na to. Niekedy však musíme sami prísť na spôsob, ako to urobiť. To znamená, že vymýšľame nápady a potom sa snažíme rozhodnúť, či sú dobré alebo nie.