Atlas miznúcich miest je vzrušujúcou expedíciou, ktorá odhaľuje stratené, zabudnuté a ohrozené miesta nášho sveta.

Mapy nám predstavujú svet taký, aký je teraz aj aký bol v minulosti. Čo však miesta, ktoré už nemožno zmapovať? Mestá zaviate prachom, pochované pod dnešnou výstavbou? Rieky a moria, ktoré menia tvar aj okolitú krajinu? Alebo dokonca miesta, ktoré úplne zmizli a nezanechali po sebe nijakú stopu?

Travis Elborough vás vezme na cestu po všetkých kútoch sveta, aby ste spolu s ním hľadali, čo sa stratilo, zmizlo či zaniklo. Objavíte starobylé sídla moci a dávno zabudnuté civilizácie v mayskom Palenque, ponoríte sa do záhady zmiznutého japonského ostrovčeka a odhalíte neuveriteľné skryté miesta, ako je potopené mestečko Staré Adaminaby, kedysi opustené, no dnes sa postupne vynárajúce na svetlo sveta. Dozviete sa, aké nebezpečenstvo predstavuje meniaca sa hladina morí a čo všetko ohrozuje divy sveta vytvorené človekom aj prírodou, ako napríklad púšť Chihuahua alebo Čínsky múr. Preskúmate miesta, ktoré zmizli z moderných atlasov, a zistíte, ako svet vyzeral kedysi.

Pomocou prehľadných máp a nádherných fotografií približuje Atlas miznúcich miest tieto lokality tak, ako vyzerali za dávnych čias aj ako vyzerajú dnes. Je fascinujúcim sprievodcom stratenými miestami a krehkými vzťahmi vo svete okolo nás.

Z anglického originálu preložila Barbora Andrezálová.

Ukážka z knihy: 

ATLAS MIZNÚCICH MIEST

ÚVOD

Miznúc znamená strácať sa. Na svete je množstvo miest, ktoré sa stratili už dávno a postupom času ich ľudia znovu objavili, ale aj množstvo lokalít, ktoré nám, žiaľ, miznú, strácajú sa takpovediac priamo pred očami, často pre nenapraviteľné chyby nás ľudí. Korene tejto publikácie, ktorá súvisí s predchádzajúcou knihou - Atlasom neuveriteľných miest (Atlas of improbable places), siahajú k príbehu o ústupe Aralského jazera v Uzbekistane. Aralské jazero bolo kedysi štvrtým najväčším jaze rom sveta. Jeho vody sa hemžili platesami, sumcami a kaprami. Úlovky z jazera tvorili šestinu celkovej spotreby rýb v niekdajšom ZSSR.

V 50. rokoch minulého storočia sa však režim rozhodol odkloniť dve hlavné rieky v oblasti, Amudarju a Syrdarju, a použiť ich vodu na zavlažovanie bavlníkových polí. Aralské jazero tak prišlo o svoje dva jediné prítokv. Medzi rokmi 1960 a 1996 klesla jeho hladina o 16 metrov. Do roku 2007 sa jazero scvrklo na 10 percent svojej pôvodnej veľkosti a tam, kde kedysi jeho sčerenú hladinu brázdili rybárske člny plné úlovkov, ostali už len pustatiny so slaným pieskom a škodlivými látkami, nebezpečnými pre prírodu. Jestvuje len malá nádej, že by sa mohlo Aralské jazero vrátiť do pôvodného stavu. Jeho tragický osud je priamym dôsledkom zámerného ľudského zásahu do životného prostredia. Je to možno extrémny príklad, no dobre ukazuje, aké rozsiahle a netušené dôsledky môžu mať naše činy na Zem. Dôkazov o tom, čo naša závislosť od fosílnych palív a drancovanie prírodných zdrojov spôsobujú tejto planéte, máme neúrekom. Navyše všetky z nich sú vedecky podložené. Klimatická zmena so sebou prináša stúpanie hladiny morí a zmeny počasia a s tým aj dalšie stratené alebo ťažko zdecimované ekosystémy. Práve týmto strateným a miznúcim miestam patria mnohé kapitoly spomínaného atlasu.

Aj v tejto knihe je spomenutých mnoho miest, ktoré v priebehu dejín upadli do zabudnutia a zmizli z máp. Vynorili sa len ako ruiny, tiene svojej bývalej slávy.