Román Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej vyniesol dovtedy neznámeho autora na prvé priečky rebríčkov predajnosti a zožal obrovskú chválu kritikov i čitateľov. Tento vskutku nevšedný debut bol doteraz preložený do vyše dvadsiatich jazykov a ovenčený množstvom prestížnych literárnych cien.

Mala to byť oslava, no večer sa skončil tragédiou. Nad hlavami hostí vybuchuje ohňostroj a Evelyn Hardcastlová, mladá a krásna dcéra majiteľov panstva, padá mŕtva k zemi.

Evelyn však nezomrie iba raz. Až kým Aiden – jeden z hostí na večierku v Blackheathskom panstve – nevyrieši zločin, ten deň sa bude opakovať znova a znova. A zakaždým sa skončí osudným výstrelom.

Existuje iba jediný spôsob, ako vystúpiť z tohto začarovaného kruhu - odhaliť vraha. Vyriešiť túto záhadu však nebude také jednoduché. Aiden sa každé ráno prebudí v tele iného hosťa a udalosti prežíva nanovo, vždy z iného uhla pohľadu. A niekto na Blackheathskom panstve sa rozhodol, že mu už nikdy nedovolí odísť...

Prekladateľ: Diana Ghaniová

Ukážka z knihy: 

Prvý deň
Pomedzi kroky zabúdam na všetko.

„Anna!" skríknem a prekvapene zatvorím ústa.

V hlave mám prázdno. Netuším, kto je Anna a prečo na ňu volám. Ani neviem, ako som sa sem dostal. Stojím v lese a zacláňam si oči pred lejakom. Srdce mi tlčie. Páchnem potom a trasú sa mi nohy. Zrejme som utekal, ale nespomínam si prečo.

„Ako som..." Zaseknem sa pri pohľade na vlastné ruky. Sú kostnaté a nepekné. Ruky cudzieho človeka. Vôbec ich nespoznávam.

Pocítim prvý náznak paniky a snažím sa rozpamätať na niečo iné o sebe: na niekoho z rodiny, na svoju adresu či vek, na čokoľvek, ale nič sa mi nevybaví. Nemám dokonca ani meno. Všetky spomienky spred niekoľkých sekúnd sú preč.

Stiahne mi hrdlo. Dýcham hlasno a rýchlo. Les sa so mnou krúti a pred očami mám čierne bodky.

Zachovaj pokoj.

„Nemôžem dýchať," zastonám, klesnem na zem a zaborím prsty do hliny. V ušiach mi hučí krv.

Môžeš dýchať, len sa musíš upokojiť.

Ten vnútorný hlas je plný útechy a odmeranej autority.

Zatvor oči a započúvaj sa do zvukov lesa. Pozbieraj sa.

Poslúchnem ten hlas a tuho zažmúrim oči, ale počujem len vlastný spanikárený chrčivý dych. Dosť dlho prehlušuje všetko ostatné, ale napokon sa mi pomaly, nesmierne pomaly podarí nahlodať vlastný strach, cez ktorý preniknú aj iné zvuky. Dážď bubnuje na konáre stromov a nad hlavou mi šumia listy. Po pravej ruke mám potôčik a na stromoch sedia vrany. Zatrepocú krídlami a vznesú sa do vzduchu.