Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie, aby pohodlných postavil z gaučov, kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle.

Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.

V knihe sa dozviete o jeho spolupráci so slovenskými a svetovými športovými hviezdami, ale aj o detstve v Žiari nad Hronom či o krásnom vzťahu s manželkou Zuzanou. Nájdete v nej aj viac ako stopäťdesiat cvikov, ktoré sa môžete naučiť robiť správne, tak aby vás nič nebolelo a cítili ste sa fit bez ohľadu na vek či váhu. A nechýbajú stravovacie odporúčania a tipy.

Nie každý má možnosť cvičiť s Marošom Molnárom naživo, ale vďaka tejto knihe môže mať každý jeho rady poruke a meniť sa deň čo deň. Tak čo si vyberiete - gauč alebo šťastie?

Ukážka z knihy: 

Živé striebro zo Žiaru nad Hronom

Svoje rozprávanie začnem na mieste, ktoré je môjmu srdce veľmi blízke. Na mieste, kde sa zrodil môj sen o atletickej kariére, o športe, o víťazstvách. Na mieste, kde som sa stal tým, kým som. Narodil som sa ako prvý z dvoch synov svojim rodičom v mestečku pod horami, v Žiari nad Hronom.

Bol som živé dieťa, ktoré milovalo pohyb a nikdy neobsedelo dlho na jednom mieste. Často som zdrhol zo škôlky, učiteľky ma naháňali. Utekal som pred otcom, keď som niečo vyviedol. Beh bol môj najprirodzenejší pohyb. Mal som šťastie, že som vyrastal v období, keď deti trávili veľa času vonku. Hory okolo Žiaru, žiarsky štadión, celé mesto, to všetko bolo mojím športoviskom. Dnes sa také deti, ako som bol ja, označujú za hyperaktívne. V tom čase som však bol iba živé striebro a potreboval som aktivitu, pri ktorej sa dostatočne vybláznim, aby zo mňa nevyrástol chuligán. A to bol šport. Otec trénoval atletiku, takže bolo jasné, že sa budem orientovať najmä na ňu, a zároveň sa budem kvôli kondícii venovať všetkým dostupným športom. Lyžovaniu, atletike, basketbalu. No práve atletika sa stala mojou srdcovkou, mojím vysnívaným povolaním, o ktorom som si myslel, že mu zasvätím celý život. Okrem toho, že som bol živý a extrémne pohyblivý, rád som sa predvádzal. Ako extrovertné dieťa som miloval vystupovanie na besiedkach či na karnevaloch, recitovanie básničiek pred publikom. Nehanbil som sa a nebál takmer ničoho. Kým sa iné deti triasli pred zubárom, ja som si chodil dávať kontrolovať zuby len tak, pre zábavu. Často som riskoval, vyvádzal. Jediná vec, ktorej som sa trochu bál, bola tma.