DODATOK K PRACOVNÉMU ZOŠITU NÁBOŽENSTVA PRE 6. ROČNÍK

1. Pravda ako hodnota
1.1 Pevný ako kameň
Každá skala alebo kameň môže mat rôzny tvar, veľkosť aj zloženie. Niečo však majú spoločné, a to je pevnosť. Človek sa naučil hľadať v prírode rôzne vzácne kamene. Pre svoje vlastnosti sa kameň začal používať na stavbu plotov, domov, ale aj veľkolepých chrámov. Slovo kameň sa často nachádza aj v Biblii. Vyjadruje stabilitu a nemennosť. To, čo je z kameňa, vietor neodveje. Človek, ktorý počúva Boha, sa nestratí na ceste k nemu.

Ježiš im povedal: ,,Nikdy ste nečítali v Písme: ,,Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná?“ (Mt 21, 42)
Kameň v tomto verši znamená malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú (izraelský národ). Uholný kameň znamená základný kameň Božieho kráľovstva na zemi (základ svätej Cirkvi). Základ Cirkvi je Ježiš Kristus. Mesiáš sa stal uholným kameňom, základom Cirkvi.

1.2 Pravda či klamstvo
Pozorne si prečítajte text z Knihy Genezis (Gn 27, 1–10) príbeh o Ezauovi a Jakubovi z učebnice na str. 12

„Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som!“ Povedal mu: „Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem.“ Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: „Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.“ A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie."
Napíš odpovede na otázky do zošita:
1. Ako sa volal otec Ezaua a Jakuba? ________________
2. Doplň správne slovo z textu: „A keď pojem, ___________ ta prv, ako zomriem.“
3. Izákovým slovám načúvala:
a. Sára b. Eva c. Rebeka
4. Jakubova matka chcela, aby jej priniesol dvoje pekných kozliat na prípravu jedla. Akým spôsobom to hovorila?
a. Jakuba o to prosila b. prikazovala mu c. kričala

Prepíš si otázky do zošita a vo dvojici na ne odpovedz!
1. Ako prestúpila matka Rebeka 8. Božie prikázanie?
2. Akým spôsobom môže porušiť 8. Božie prikázanie novinár?
3. Ako sa dá napraviť krivda voči 8. Božiemu prikázaniu?
4. Jakub sa v biblickom príbehu prehrešil proti svojmu bratovi. Vysvetli, ako.

1.3 Sila slova
Jedno z tvojich prvých slov, ak nie prvé, bolo mama. Môžeme povedať, že je to jedno z najkrajších slov. Slová sú ako zrná, ktoré rozsievaš zo svojich úst. Božie slovo má úžasnú moc. Božie slovo človeka formuje, napĺňa ho láskou, tvorí nový, lepší svet okolo neho. Dáva len DOBRO. Ľudské slovo môže dávať dobro, ale môže aj ničiť.
Božie slovo má moc. Stvorilo svet a človeka. Najdôležitejšie slovo pre život pokrsteného a veriaceho človeka je BOH.

Kresťan si v živote môže odpovedať na tieto otázky:
1. Kto som?
Som človek stvorený na Boží obraz. Bohu sa podobám rozumom a slobodnou vôľou.
2. Kam smerujem?
K Bohu. Po prežití pozemského života budem žiť vecný život.
Neuvážene vypovedané slovo je ťažko zobrať späť. Je akoby kameňom, ktoré tvrdo zasiahlo človeka. Pán Ježiš nás učí svojím príkladom aj príkladom svätcov neodsudzovať ľudí a nepohŕdať nimi. Učme sa našimi slovami pohladiť iných. Robme to v rozhovoroch aj v modlitbe za ľudí.

1.4 Nikto ťa neodsúdil
Kresťanská televízia Lux odvysielala film pod názvom Ján XXIII. V tomto filme odchádza pápež počas vianočných sviatkov do väznice, kde navštívi väzňov. Jeden z nich je jeho návštevou zvlášť dotknutý a hovorí, že on si nezaslúži odpustenie. Pápež však aj jemu hovorí, že má nádej. Muž prijíma odpustenie svojich hriechov do svojho života.
Na odpustenie hriechov má šancu každý človek. Božie odpustenie prichádza vždy, keď si človek prizná vinu a chce robiť pokánie.
Ohováranie a osočovanie ničia dobré meno a česť blížneho. Česť je totiž spoločenské svedectvo o ľudskej dôstojnosti a každý človek má prirodzené právo na česť svojho mena, na svoju dobrú povesť a na úctu. Preto ohováranie a osočovanie narúša cnosť spravodlivosti a lásky. (KKC 2479)

1.5 Hovorí sa, že…
V minulosti bolo jediným typom médií ľudské slovo. Spočiatku to bolo slovo hovorené a neskôr aj písané. Ľudia dávali slovám vážnosť zákona. Na potvrdenie slova stačilo dať ľudom ,,ruku na to“. Neskôr sa slovo prenieslo na papier. Začali sa písomne zapisovať dohody a zmluvy. Podpisom sa potvrdzovala vierohodnosť a platnosť. Dnes potrebujeme množstvo právnikov, aby nám napísali zmluvu dobre a na nič sa nezabudlo. Dnešné médiá prinášajú správy zo všetkých kútov sveta. Ale nie všetky nám podávajú úplné informácie. Digitálny prenos televízie a internetu spôsobil, že skoro okamžite vieme, čo sa kde stalo. Slová sú vypovedané v správach, komentároch, novinách, časopisoch, atd.

2. Hľadanie pravdy o svete
2.1 Človek sa pýta prečo
Oddávna sa človek zapodieval svojou existenciou. Dával si otázky, odkiaľ prišiel človek, ako vznikol svet a život na Zemi. Takto začali vznikať rôzne predstavy o pôvode sveta a človeka.
Iné predstavy mali ľudia v staroveku a iné majú ľudia v súčasnej dobe. V najstarších dobách ľudia nemali také vynálezy ako počítač, internet alebo noviny, preto si medzi sebou ústne šírili rôzne príbehy, ktoré často vyjadrovali v symbolických príbehoch – mýtoch. Významné mýty tradovali z generácie na generáciu.

Boh stvoril svet z ničoho, povedal a stalo sa. Svet bol stvorený na Božiu slávu. Boh sa i teraz stará o svet, zachováva ho a riadi.

2.2 Svet očami básnika
Teória heliocentrizmu
Začala sa vytvárať v polovici šestnásteho storočia. Poľský astronóm Mikuláš Kopernik je považovaný za prvého zástancu heliocentrizmu. Na základe svojich výskumov zistil, že Slnko je stredom našej Galaxie a okolo neho obiehajú všetky ostatné nebeské telesá. Na jeho učenie nadviazal Galileo Galilei. Známy je jeho výrok: „A predsa sa točí“. Johannes Kepler potom odvodil zákony pohybu Zeme okolo Slnka a Isaac Newton tieto zákony zovšeobecnil pre všetky planéty.
Teória Big bang
S touto teóriou prišiel ako prvý americký fyzik ukrajinského pôvodu George Gamow. Prvý, kto prišiel s teóriou, že vesmír sa začal „výbuchom prehistorického atómu“, bol belgický kňaz Georges Lemaitre. (r. 1927) Big bang = Velký tresk. Teória hovorí o okamihu vzniku sveta, kedy bola v jednom nekonečne malom a nekonečne hustom mieste sústredená nekonečne veľká energia, ktorá vybuchla a stala sa základom pre celý vesmír. Cirkev neodmieta túto možnosť s jediným dôležitým dodatkom, že ak náš svet takto vznikol, tak potom tvorcom Veľkého tresku je náš Boh.
Ptolemaiova geocentrická sústava vesmíru
Je to teória, ktorú sformuloval v staroveku Klaudius Ptolemaios. Mylne sa v nej tvrdí, že Zem je stredom celého vesmíru.

Základné pravdy o vzniku sveta vo Svätom písme
• Boh je Stvoriteľ a pôvod všetkého
• Boh je všemohúci a dobrý
• Svet nevznikol z chaosu
• Svet je dobrý a krásny
• Človek je korunou stvorenia
• Človek nemá zabúdať na deň zasvätený Pánovi
• Človek má zodpovednosť za svet
• Človek má s Bohom spolupracovať na stvorení

2.3 Na počiatku
Dielo stvorenia:
1. deň – Boh stvoril svetlo. Svetlo nazval dňom a tmu nocou
2. deň – Stvoril oblohu, ktorú nazval nebom
3. deň – Stvoril moria a súš. Súš nazval Zemou a stvoril rastliny každého druhu.
4. deň – Pre deň stvoril slnko a pre noc mesiac a hviezdy a umiestnil ich na nebesia
5. deň – Stvoril ryby a morské stvorenia. Stvoril aj vtáky.
6. deň – Stvoril zvieratá a napokon muža a ženu.
7. deň – Tento deň odpočíval, požehnal ho a zasvätil.
Darwinová teória vzniku človeka
Charles Darwin, britský prírodovedec vo svojich dielach tvrdil, že život na Zemi vznikol postupným vývinom z jednoduchých foriem, a tento vývin trvá dodnes. Podľa neho sa človek postupne vyvinul z opice, pretože opica je stavbou tela najbližšie k človeku. Cirkev nezakazuje zaoberať sa aj týmto tvrdením, ak máme na zreteli, že všetko stvoril Boh.
My kresťania veríme, že človeka stvoril Boh na svoj obraz a ostatné tvorstvo bolo stvorené pre človeka. Ľudia nie sú len dielom nejakej náhody, sú to stvorenia, ktoré sú výsledkom jednoznačného úmyslu Boha stvoriteľa. Po smrti veríme vo vzkriesenie a v život večný v nebi.

2.4 Oslava tvorcu
Boha môžeme poznať trojakým spôsobom:
1. Prirodzené poznanie Boha, t. j. prirodzeným usudzovaním z jestvovania sveta.
2. Nadprirodzené poznanie Boha svetlom viery, t. j. prijatím Božieho zjavenia vierou.
3. Nadprirodzené poznanie Boha svetlom slávy, t. j. bezprostredným duchovným videním Boha v nebi.

2.5 Ekologické problémy
Človek svojím spôsobom života postupne vo väčšej miere ničí rastlinstvo, znečisťuje a znehodnocuje pôdy, znečisťuje rieky i ovzdušie okolo seba a vyhubuje živočíchy. V súčasnosti ľudstvo natoľko zasahuje do prírody, že tieto negatívne vplyvy postihujú celú planétu. Ovplyvňujú život všetkých obyvateľov sveta a predstavujú pre nich veľké hrozby, ktoré sa týkajú ich zdravia, výživy, ba možno až otázok spojených s existenciou ľudstva.
Preto sa označujú ako GLOBÁLNE EKOLOGICKÉ PROBLÉMY.

3. Hľadanie pravdy o sebe
3.1 Človek, najmilší Boží zámer
Na tejto hodine sa budeme zaoberať otázkou, kto je človek a aké vzťahy prežíva. Človek je najmilším Božím stvorením. Človeka Boh požehnal a človekovi (Adamovi a Eve) Boh odovzdal moc vládnuť. Boh ich požehnal a povedal im: ,,Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi“ (Gn 1, 28).
Boh človeku dôveruje, dáva mu poslanie: ,,Podmaňte si zem!“ Je to výzva k tvorivosti pre
každého človeka a v každej dobe. Človek je vyzvaný vnímať krásu okolo seba a rozvíjať
svoje dary.
Každý človek prežíva tieto vzťahy:
1. Vzťah k Bohu – nevznikli sme náhodou, sme na zemi z vôle Boha. Máme od neho rozum, nesmrteľnú dušu a slobodnú vôľu. Ak človek neverí v existenciu Boha, tento vzťah môžeme nazvať aj jednostranný.
2. Vzťah k zemi – človek dostal zem do správcovstva, máme sa o ňu starať a chrániť ju. (Potrebujeme pracovať.)
3. Vzťah k druhým ľudom – človek nemôže žiť sám, potrebuje druhého človeka. (Ako Adam potreboval Evu.)
4. Vzťah k sebe samému – človek dbá o svoje vlastné dobro. Opakom zdravého vzťahu k sebe samému je sebaláska.

3.2 Boh ako hrnčiar
„Pán prehovoril ku mne takto: „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar?“ – hovorí Pán. „Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.“ (Jer 18, 5–6)
„Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak
sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn 2, 76)
,,Pán urobil z hliny človeka (ha ´adam)“; zem (adamáh). Teda už v mene človeka Adama
je označená látka, z ktorej pochádza človek. Božie slovo nám ukazuje, z čoho Boh stvoril
muža. Materiál sa nazýva hlinou a mohli by sme povedať, že pôdou, ktorá dáva priestor
a život. Adam vidí okolo seba nekonečne krásne stvorenia, ale nevidí niekoho, kto sa mu
podobá. A tak mu Boh stvorí pomocníčku Evu z neho samého.
Súčasná veda uvádza niekoľko teórií o vzniku človeka:
a) Darwinova teória: Človek sa vyvíjal od nižších druhov k vyšším. Pozor: Nehovorí, že sa
vyvinul z opice! Vyvíjal sa postupne od nižších druhov k vyšším.
b) Teória ekologických zmien: Klimatické zmeny spôsobili zmeny v prírode a tie ovplyvnili
vývoj suchozemských cicavcov.
Biologická evolúcia (vývoj) nám vysvetľuje, že z jednoduchých organizmov vznikali stále
zložitejšie a dokonalejšie.
Paleontológia (veda o vývoji života na planéte), posúva hranicu pre vznik života na Zemi asi
na vzdialenosť 3,8 miliárd rokov.
Kresťanský evolucionizmus vidí v priebehu evolúcie účinok Božieho Slova, skrze ktoré
všetko povstalo (porov. Jn 1, 3).

3.3 Mám hodnotu
Človek má rovnakú hodnotu:
- pred narodením,
- počas života,
- po smrti.
Prečo práve človek má zo všetkých stvorení najvyššiu hodnotu na zemi?
1. Ako jediná bytosť je stvorený na Boží obraz, má nesmrteľnú dušu a je povolaný žiť
v Božej blaženosti.
2. Rozhoduje sa vedome a dobrovoľne pre skutky, ktoré chce vykonať.
3. Človek vie vytvárať vzťahy a rozvíjať ich napr. v podobe priateľstva, manželstva
a rodičovstva.
4.Človek dokáže vytvárať spoločenstvo, pracovať v skupine, organizovať čas.

Hodnotu máme preto, že sme Božími deťmi a nie preto, čo robíme.

3.4 Človek v raji a jeho pád
Raj je obrazom nenarušeného vzťahu človeka s Bohom. Je opísaný ako ZÁHRADA. Všetky chyby v prírode sú obrazom narušeného vzťahu človeka s Bohom.
Strom poznania dobra a zla ukazuje, že Boh je vševediaci. On môže poznať všetko dobro
a všetko zlo. Je tiež symbolom jeho moci. On je Stvoriteľ. Človek však túto silu nemá, je
stvorený. Zákaz ukazuje človekovi hranice dané Bohom. Toto môžeš robiť, ale toto nerob,
ublíži ti to. Adam a Eva neprišli ako prví s iniciatívou neposlušnosti. Prvý prichádza
pokušiteľ. Nemôžeme však človeka oslobodiť od toho, že neposlúchol Boha. Slobodne sa
rozhodla Eva a slobodne sa rozhodol aj Adam.

3.5 To nie ja, to on
Pre vedomie viny sa Adam a Eva začali skrývať pred Bohom. Keď Eva zhrešila, obvinila hada. Keď Adam zhrešil, obvinil Evu. Vina sa nedá vymazať, dá sa jedine odpustiť. A toto urobil Boh. Hriech zostal, ale odpustenie prišlo od Boha aj od jeho Syna Ježiša Krista.

Tak ako sa liečime telesne z rôznych chorôb, tak sa potrebujeme liečiť aj duchovne. Keď
prídeme k lekárovi, úprimne mu vyrozprávame, čo nás bolí a aký máme problém. Lekár
nám na základe pravdivého opisu problémov predpíše liečbu, aby nám pomohol.
Keď spáchame hriech, postup je približne rovnaký. V spovednici sa pred kňazom (ktorého
vidíme) vyznávame Bohu (ktorého nemôžeme vidieť) z hriechu, zranenia duše.
Kňaz nám v mene Ježiša Krista dáva odpustenie hriechov, liek na uzdravenie našej duše.

4. Ohlasovatelia pravdy
4.1 Slová ako obrazy
Ľudské slovo môže vytvoriť hlbokú ranu na duši človeka, ktoré sa musí dlho hojiť. Človek dokáže slovom aj pochváliť, alebo povzbudiť. Každému človeku padne dobre, ak pred ťažkou životnou skúškou počuje slová: „Neboj sa, držím ti prsty, dobre to dopadne.“
Kaligram je to slovo písané alebo upravené do obrazca, ktorý naznačuje jeho obsah,
ideogram. Jeho objaviteľom je francúzsky básnik a dramatik Guillaume Apollinaire, ktorý
počas 1. svetovej vojny napísal básnickú zbierku „Kaligramy“ s ktorou sa preslávil svojim
umením spájať slová do vizuálneho obrazu.
Obrazná reč v Biblii
• Ľudia ju používajú na vyjadrenie skúsenosti s Bohom
• Biblia je plná obraznej reči, napr. žalmy, podobenstvá, blahoslavenstvá
Ľudia, keď chceli vyjadriť svoju skúsenosť s Bohom, používali rôzne obrazy. Semitské
národy v hovorovej reči veľmi často využívali obrazné vyjadrenia.

4.2 Zhltni slovo Ezechiel
„I riekol mi: „Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom chod a hovor k domu Izraela!“ A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok.
I riekol mi: „Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam.“ Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med.
I riekol mi: „Syn človeka, hor’ sa, chod k Izraelovmu domu a hovor k nim mojimi slovami!
(Ez 3, 1 – 3)
Kto je prorok?
„Prorok je človek, ktorý ohlasuje Božiu vôľu. Takým prorokom môže byt tvoj otec, ktorý
povie: „ Synu nepi!“. Môže byt prorokom tvoja matka, ktorá povie: „ Synu nekradni!“.
Prorok môže byt tvoj kamarát, ktorý povie: „ Nedobre, ideš zlou cestou“…“
(úryvok z kázne o. Mariána Kuffu)

4.3 Ježiš učí v podobenstvách
Ježiš chcel ľudom vysvetliť, čo je v živote správne a čo nie. Jeho poslucháčmi boli obyčajní prostí ľudia. Pre ich lepšie pochopenie toho, čo im chce povedať, si dosť často pomáha podobenstvami. Sú to príbehy, ktoré pochádzajú zo života, alebo sú vymyslené. Úlohou podobenstva je porovnať príbeh so svojím životom a zamyslieť sa nad ním. Ježiš nám chcel ním vysvetliť aj nadprirodzenú pravdu.

4.4 Vaše áno nech je áno
Mnoho ľudí dnes nežije podľa biblických zásad. Niečo sľúbia, ale keď sa im naskytne niečo výhodnejšie, neváhajú svoj sľub porušiť. Ani v obchodných záležitostiach slovo „áno“ neznamená vždy „áno“, hoci je dohoda urobená aj písomne. Aj sviatosť manželstva mnohí žiaľ, berú ako nezáväzný vzťah, ktorý možno kedykoľvek ukončiť.
„Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého.“ (Mt 5,37)
V tomto citáte nám Ježiš podáva recept, aký máme mat vzťah k hriechu, Božím zákonom
ku skutkom. Jednoznačné „ÁNO“ pre život bez hriechu v spravodlivosti a
jednoznačné „NIE“ pre páchanie hriechu.

4.5 Štefan ako svedok pravdy
Štefan ohlasoval pravdu aj napriek tomu, že ostatní poburovali ľud proti nemu. Nebál sa prekážok. Pravda a jej ohlasovanie bolo pre neho cennejšie ako všetko. Štefan je pre nás povzbudením povedať pravdu, aj keď je to veľmi ťažké.
„Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.“ (1Jn 1,5) Jeho slovo je pravda (porov. Prís 8,7)
a jeho zákon je pravda (porov. Ž 119, 142). Sám Ježiš sa zaručuje za Božiu pravdu, keď pred
Pilátom potvrdzuje: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal
svedectvo pravde“ (Jn 18,37) Youcat 32

5. Konať v pravde
5.1 Zlaté pravidlo
„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“
(Mt 7, 12). Tá istá zásada vyslovená negatívne znie: Čokoľvek nechceš, aby ti robili iní, nerob ani ty im (porov. Tob 4, 16)!

Životná skúsenosť vždy viedla človeka k stanoveniu pravidiel. Sám Boh vedie človeka podľa pravidiel, ktoré sú mimoriadne. Sú zapísané do srdca človeka. Voláme ich zlatými pravidlami a Desatorom.

5.2 Zákon lásky
„Láska je úžasná cnosť. Je zároveň prostriedkom i účelom, pohybom i cieľom, cestou, ktorá vedie k sebe samej. Čo teda treba urobiť, aby sme milovali? Nejestvuje na to nijaké zvláštne umenie, stačí iba jednoducho milovať. Tak ako sa učíme hrať na flaute tým, že na nej hráme, alebo ako sa učíme tancovať tým, že sa dáme do tanca.“ Sv. František Saleský
Pieseň z JKS, č. 217

1. Duchu Svätý, príď z neba
a vyšli nám zo seba
[:žiaru svetla pravého.:]

2. Príď k nám, Otče chudobných,
Darca darov sľúbených,
[:svetlo srdca bôľneho.:]

3. Tešiteľ si najlepší,
ó, hosť duše najsladší;
[:ty sladké občerstvenie.:]

4. V práci si poľahčenie,
v sparne si ovlaženie,
[:v plači si potešenie.:]

5. Svetlo oblažujúce,
naplň myseľ aj srdce,
[:ľudu tebe verného.:]

6. Bez pomocnej milosti
človek žije v hriešnosti,
[:nie je v ňom nič dobrého.:]

7. Očisť, čo je skalené,
zavlaž, čo je znavené,
[:uzdrav, čo je zranené.:]

8. Ohni, čo je stŕpnuté,
zohrej, čo je skrehnuté,
[:naprav, čo je zblúdené.:]

9. Daruj svojim veriacim,
s dôverou ťa prosiacim,
[:svätú milosť sedmorú.:]

10. Daj za čnosti odmenu,
daj smrť dobrú, blaženú,
[:daj nám radosť trvalú.:]

Ref. Príď k nám, príď k nám, Duchu Svätý,
príď k nám, Duchu presvätý.

5.3 Skutky lásky
Čo je láska? Slovo láska má viac významov:
- intenzívny emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe,
- materinská láska,
- láska detí k rodičom,
- Božia láska k ľudom,
- manželská láska,
- súrodenecká láska.
Boh nám v Ježišovi Kristovi zjavil celú hĺbku svojej milosrdnej lásky.
Vykonať skutok lásky ako prejav lásky a vďačnosti Bohu nie je povinnosť, ale výsada.

5.4 Zodpovednosť za iných
„Všetci ľudia majú rovnakú dôstojnosť, no nie všetci žijú v rovnakých životných podmienkach. Existujú totiž nespravodlivé hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré postihujú milióny ľudí. Tieto rozdiely sú v jasnom rozpore s evanjeliom, odporujú spravodlivosti, dôstojnosti osôb a mieru. Boh tých ľudí, ktorých obdaroval rozličnými schopnosťami a možnosťami, vyzýva k vzájomnej solidarite. Jeden má s láskou vyrovnať to, čo druhému chýba.“ (Youcat 331)

Skutky telesného milosrdenstva
nasýtiť hladných
napojiť smädných
odieť nahých
ujímať sa ľudí bez prístrešia
navštevovať chorých
oslobodzovať väzňov
pochovávať mŕtvych

Skutky duchovného milosrdenstva
radiť pochybujúcim
poučovať tých, čo sa mýlia
napomínať hriešnikov
potešovať zarmútených
trpezlivo znášať nespravodlivosť
odpúšťať tým, ktorí nám ublížili
modliť sa za živých i mŕtvych

5.5 Zodpovednosť za rodinu
Kresťanská rodina
Má byt malým cirkevným spoločenstvom, domácou cirkvou. Rodičia majú vnímať svoje deti ako Božie deti a vychovávať ich tak, aby dodržiavali Boží zákon. Od mala ich majú viest k Bohu, (chodiť s nimi na detské sv. omše, učiť ich modliť sa, čítať im bibliu).
Rodičia sú zodpovední za výchovu svojich detí. Je to veľká zodpovednosť, pretože oni im
majú byt príkladom. Aj deti musia byt učené zodpovednosti už od školského veku, aby sa
potom stali zodpovední vo svojom živote a vo svojej rodine.
Ciele rodinnej výchovy:
1. vedieť sa postarať o seba, naučiť sa základným hygienickým, zdravotným, pracovným
a spoločenským návykom
2. vedieť rozlišovať medzi dobrým a zlým
3. vedieť vnímať krásu v prírode a umení, odlišovať vkusné a nevkusné
4. vedieť sa uplatniť v osobnom živote aj v pracovnej oblasti
Byt zodpovedným a dobrým rodičom, ktorý zvládne výchovu svojich detí, je náročnou
úlohou, ktorú je možné zvládnuť Božou pomocou prostredníctvom spoločnej rodinnej
modlitby.

5.6 Projekt pomoci iným
Vymysli, ako môžeš pomáhať ľudom vo svojom okolí. Tu sú nejaké nápady, ktoré môžeš použiť.
Pomoc starým, opusteným a chorým:
- nosiť im obedy z jedálne, lieky z lekárne,
- nakupovať, upratovať, porozprávať sa, vypočuť ich.
Pomoc rodinám:
- zaviesť dieťa na krúžok /hudobnú/ a priviesť ho späť domov,
- postrážiť dieťa zaneprázdnenej matke, kočíkovať s ním,
- zahrať sa s deťmi zo susedstva,
- pomáhať pri učení slabšie prospievajúcemu kamarátovi.
Finančná pomoc:
- adoptovať si na diaľku dieťa z chudobnej krajiny prostredníctvom dobrovoľného mesačného príspevku,
- prispieť na zbierku pre pomoc ľudom postihnutým živelnými pohromami
- prispieť na zbierku na zdravotnícky materiál v rozvojových krajinách,
- zaslaním sms podporovať činnosť charitatívnych a pomoc poskytujúcim organizáciám ako Dobrý anjel, Úsmev ako dar a pod.,
- podieľať sa na organizácii podujatí, z ktorých finančný výťažok bude použitý na dobročinné účely.
Iná pomoc:
- darovať na charitu šatstvo, hračky a iné veci,
- zapájať sa ako dobrovoľník do rôznych akcií, ktoré pomôžu iným ľudom,
- organizovať charitatívne podujatia,
- modliť sa za niekoho, kto má problém.

Použitá a odporúčaná literatúra pre pracovný zošit náboženstva pre 6. ročník základných škôl
HERIBAN, J. Sväté Písmo Starého i Nového zákona. Rím. SúSCM. 1996.
DOBRENKOVÁ, L. Sloboda človeka. Metodická príručka 6. roč. KPKC n.o. 2010
Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava. Spolok Svätého Vojtecha. 2004.
WOJTOWICZ, K. O kázni a dáždnikoch. Bratislava. Lúč. 1992.
JACOBSON, D. keď Boh robí citronádu. Kumrán. 2013
YOUNG, P. Chatrč, Zamyslenia na každý deň v roku. Tatran. 2013.
Ján Pavol II. Pamäť a identita. Trnava. Spolok Svätého Vojtecha. 2005.