Aké je to mať rodinu a ktorá je pre nás tá skutočná?

V meste za veľkou riekou žil majster hodinár so svojím kocúrom Frolišom. Jedného dňa, keď kontroloval hodiny na kostolnej veži, našiel vo výklenku vajíčko. Onedlho škrupinka na vajíčku praskla a vykuklo z nej kukučiatko. Alžbetka. V hodinárstve bolo hneď veselšie. Keď sa naučila lietať, hrávali sa s kocúrom Frolišom na schovávačku. No raz ráno, keď zazrela odlietať kŕdeľ divých husí, rozhodla sa, že tiež pôjde do sveta – hľadať svoju rodinu. V tej chvíli ešte netušila, že kukučie mamy kladú vajíčka do cudzích hniezd. Podarí sa Alžbetke nájsť, po čom tak veľmi túži?

Rozprávkový príbeh plný dobrodružstiev, ktoré zažije malá kukučka v meste aj v lese, si získa detského čitateľa svojou bezprostrednosťou a dojímavým záverom. Kukučkino pátranie po jej skutočnej rodine oslovilo aj pani ilustrátorku, ktorá sa menuje rovnako ako malá vtáčia hrdinka, a tak s potešením vytvorila pekné, milé aj vtipné obrázky do knižky.

Napísala Simona Novotná
Ilustrovala Alžbeta Kováčová

Pre deti od 4 rokov

Ukážka z knihy: 

Pod vysokými horami, v meste za veľkou riekou stála uprostred námestia hodinová veža. Ľudia, ktorí tam žili, nepotrebovali nosiť hodinky. Stačilo im pozrieť sa na vežu a hneď vedeli, či je čas raňajok, či sa treba ponáhľať na vlak, alebo je práve čas na poobedňajšiu šálku kávy. Aby nikto nikam nemeškal, museli ísť hodiny presne. Preto ich bolo potrebné pravidelne kontrolovať, podľa potreby nastavovať, opravovať, vymieňať zodrané kolieska...Takú zodpovednú prácu nemohol robiť hocikto. Jedine majster hodinár. A jeden taký v meste žil. Volal sa Ignác Ručička.

Byt aj hodinárstvo mal priamo na námestí, v dome vtesnanom medzi reštauráciu a knižnicu. Dom bol celkom úzky, sotva na jedno okno. Nad výkladom hodinárstva visel vývesný štít s namaľovanými hodinami. Znak starého hodinárskeho cechu. A vo vnútri? Tam sa nachádzalo hotové hodinové kráľovstvo.