Boh nevpísal zákon do kníh, ale do vašich sŕdc.

V mestách staviate chrámy, zatiaľ čo u nás ich máme všade naokolo. Lesy a lúky sú našim chrámom. Vy do vašich chrámov znášate, zatiaľ čo my dostávame, vo vašich chrámoch sa obchoduje, v našich sa poznáva, vo vašich sa vedú monológy, v našich sa diskutuje aj s tou najmenšou rastlinkou, so zvieraťom, s motýľom. V mestách sa každý sústreďuje na seba, na svoje ciele, úspechy a tým sa od ostatných oddeľuje. Rozum nás oddeľuje, srdce nás spája. Ty si vo mne a ja v tebe, jeden bez druhého nie sme ničím. V lesoch je človek súčasťou celku, musí si s prírodou rozumieť, lebo prežiť môžu len v jednote. Je to ako symfónia. Osamotený tón ti nepovie nič, ale keď sa tóny spoja do symfónie, vtedy pochopíš jednotu. Človek nájde svoje miesto len vtedy, keď sa zjednotí so svojou dušou. Jedno, či si sa narodil na Aljaške a zomrieš na Sahare. Vždy je to tvoje pravé miesto. Každá situácia, do ktorej sa v živote dostaneš, je tá najlepšia, pretože iná nie je. Nie je dôležité, aby bol človek v Altaji, ale aby bol Altaj v človeku.

Život je tanec, ktorý sa začína narodením a končí smrťou. Na začiatku si pán život vyberie za partnerku pani smrť a vedie ju až do konca. Tam sa to obráti a pani smrť ďalej vedie pána život. A tak tancujú až dovtedy, kým obaja nesplynú do jedného, keď prestane polarita, budú jedným celkom, život bude smrť a smrť bude život.

Ukážka z knihy: 

Po strávení knihy Nádherná smrť v Altaji a objavení duchovna mystických hôr, ktoré vyžaruje z obrazov ruského maliara Nikolaja Rericha, nemôžem sa zbaviť pocitu, že Banáš a Rerich sa v minulých životoch stretli na skalách úpätí posvätnej hory Belucha, pri portáli do Šambaly. Príbeh je očistne plastický, živý a farebný. Čítanie Jozefa Banáša je závislosť. Táto závislosť nezabíja, ale rozvíja intelektuálne, vzdeláva a posúva horizonty.

Bronisław Ondraszek, cestovateľ, Vendryně

Ak cítite únavu, vyhorenosť, zdá sa vám, že vás už nič neteší, táto kniha vás nakopne, naučí vás myslieť srdcom. Je to návod na nový život, ako si vážiť sám seba, rodinu, lásku, priateľstvo, prírodu. Zistíte, že materiálne veci vás šťastnými nerobia. Zamysleli ste sa nad tým, že keď hľadíte na hviezdy, aj ony hľadia na vás? Po tejto knihe sa prestanete báť smrti, vstanete z mŕtvych, otvoria sa vám oči.

Mária Demianová, pilčíčka, Poniky

Ktoré miesta na Zemi pomáhajú duchovne rásť, čo všetko je pred nami skryté, lebo sme neotvorili dvierka k hodnotám, ktoré pomáhajú prežiť široké spektrum života? Prečo sme prišli na tento svet, aké máme poslanie, ako odhaliť tajomstvo života a odchodu na druhý breh? Dobrodružná cesta, ktorú prostredníctvom autorových postáv prežijeme v mystickom Altaji, odkryje čitateľovi tajomstvá duchovného života. Učí nás duchovnú abecedu, srdcom usmerňovať rozum. V tejto knihe sa dozvieme veľa o sebe.

Fero Kovár, herec, Bratislava

Aké módne bolo donedávna cestovať čo najďalej, na krásne pobrežia, do krásnych miest... Zastavila nás až korona. A poprevracala hodnoty. Jozef Banáš však už dávno vedel, že cestovať len tak, za geografickými destináciami, je svetská márnosť. Darmo budeme svet krížom-krážovať, svoj kríž si ponesieme stále so sebou, aj sa s ním vrátime a možno budeme ťažší. Jedine cesta za poznaním má zmysel – aj s týmto posolstvom prichádza Banášov motivačný román.

Anna Blahová-Šikulová, literárna vedkyňa, Bratislava