Vo vynikajúcej detektívke z roku 1940 Agatha Christie prvý raz zaviedla Hercula Poirota do súdnej siene a poverila ho, aby svojím svedectvom zachránil život žene obvinenej z dvojitej vraždy. Pavučina lží, ktorú pritom bude musieť legendárny detektív rozmotať, je však mimoriadne spletitá...

Pred súdom stojí atraktívna mladá žena Elinor Carlislová. Je obvinená z vraždy svojej sokyne v láske Mary Gerrardovej a podozrievajú ju, že otrávila aj svoju tetu Lauru Welmanovú, po ktorej zdedila obrovský majetok. Všetky dôkazy a okolnosti svedčia proti Elinor a zdá sa, že len ona mala na obe vraždy motív aj príležitosť. Slučka okolo jej krku sa čoraz väčšmi sťahuje...

Verejnosť Elinor Carlislovú už vopred odsúdila a v nepriateľsky naladenej súdnej sieni iba jediný muž verí, že je nevinná – vidiecky lekár Peter Lord. Platonicky zaľúbený doktor Lord v zúfalstve požiada o pomoc Hercula Poirota. Aj slávny detektív má spočiatku vážne pochybnosti o nevine obžalovanej, ibaže dôkazy proti nej sú až príliš presvedčivé. A tak poslúchne svoj povestný neomylný inštinkt a rozhodne sa vypátrať pravdu. Bude však musieť použiť všetok dôvtip, aby mladá žena neskončila na šibenici...

Prekladateľ: Nina Mikušová

Ukážka z knihy:

PROLÓG

„Elinor Katharine Carlislová, ste obžalovaná, že dvadsiateho siedmeho júla tohto roku ste zavraždili Mary Gerrardovú. Cítite sa vinná, alebo nevinná?“
Elinor Carlislová stála vzpriamene, so zdvihnutou hlavou. Na jej pôvabnej tvári vynikali výrazne modelované lícne kosti. Mala tmavomodré oči a čierne vlasy. Jej obrvy tvorili jemné tenké oblúčiky.
Zavládlo ticho - napäté ticho.
Obhajca sir Edwin Bulmer sa nevdojak zachvel. Preboha, pomyslel si, nebodaj sa prizná... Povoľujú jej nervy...
Pery Elinor Carlislovej sa roztvorili. „Nevinná,“ vyhlásila.
Obhajca sa s úľavou oprel na stoličke a vreckovkou si utrel spotené čelo. Vedel, že od katastrofy ich delil iba vlások.
Sir Samuel Attenbury vstal, aby súdu predniesol obžalobu.
„Ctihodný pán sudca a páni porotcovia, dovoľte mi zhrnúť celý prípad. Dňa dvadsiateho siedmeho júla o pol štvrtej popoludní v sídle Hunterbury v Maidensforde zomrela Mary Gerrardová...“
Mal zvučný a uchu lahodiaci hlas, ktorý Elinor uspával. Jednoduché, stručné rečnenie prenikalo do jej vedomia iba ako útržky viet.
„... Prípad je mimoriadne jednoduchý a jasný...“