Je len jeden spôsob, ako chytiť tohto vraha...

Sandra Brown, obľúbená autorka svetových bestsellerov, aj vo svojom najnovšom psychologickom trileri majstrovsky spája mrazivé napätie a zakázanú vášeň.

Agent FBI Drex Easton zasvätil celý život jedinému cieľu – dolapeniu sériového vraha, ktorý zabil najmenej osem žien. Po páchateľovi neostávajú telá obetí ani žiadne stopy. Ženy vždy záhadne zmiznú spolu s peniazmi z bankových účtov a tajomný muž po sebe nezanechá ani odtlačok prsta...

Po rokoch pátrania sa predsa len objaví jedna stopa. Vedie k uhladenému šesťdesiatnikovi Jasperovi Fordovi, ktorý žije s mladšou manželkou Taliou na predmestí Charlestonu. Krásna Talia Drexovi hneď pri prvom stretnutí pomotá hlavu, no mladý muž si napriek tomu kladie otázku, či je manželova spolupáchateľka, alebo sa Jasper chystá zabiť aj ju.

Podarí sa Drexovi získať kľúčové dôkazy, ktoré by nanajvýš opatrného Forda spojili aspoň s jedným prípadom? Alebo mu priamo pred očami predvedie ďalšiu dokonalú lesť a znovu zmizne ako duch, bez akýchkoľvek stôp a s ďalšou mŕtvou ženou na konte?

Prekladateľ: Barbora Andrezálová

Ukážka z knihy: 

Pred tromi týždňami

Automatické dvere sa otvorili. Drex Easton jediným skúmavým pohľadom preletel vestibul hotela. Bol prázdny, okrem peknej mladej ženy za recepčným pultom. Pleť mala ako porcelánová bábika, lesklé čierne vlasy zviazané do chvosta. Vítala ho s neistým úsmevom.

„Dobré ráno, pane. Ako vám môžem pomôcť?"

Drex si položil kufrík k nohám. „Nemám rezerváciu, ale potrebujem izbujf

„Ubytovať sa dá až po druhej popoludní."

„Hmm."

„Kvôli... kvôli pohodliu našich hostí máme checkout až napoludnie."

„Hmm."

„Chyžné potrebujú čas, aby..."

„Je mi to jasné, slečna Liová," prečítal jej menovku pri-pnutú na gaštanovohnedom saku. Usmial sa. „Dúfal som, že by ste kvôli mne mohli urobiť výnimku."

Siahol si po peňaženku do zadného vrecka nohavíc, pričom sa mu sako rozhalilo a zbadala puzdro so zbraňou pod jeho ľavou rukou. Pri pohľade naň rýchlo zažmurkala, zdvihla zrak a stretli sa im oči. Uprene hľadel na ňu.

„Žiadny strach," povedal potichu, otvoril peňaženku a ukázal jej odznak a preukaz špeciálneho agenta Federálneho vyšetrovacieho úradu.

Nerád ním mával každému pred nosom. Robil to, len keď potreboval obísť pravidlá a zákazy. U slečny Liovej to zabralo a hneď sa pustila do práce.

„Pozriem sa, čo pre vás môžem urobiť."

„To bude od vás naozaj láskavé."

Pôvabnými prstami ťukala do klávesnice. „Jednolôžková alebo s manželskou posteľou?"

„Nie som náročný."

Oči jej behali po monitore. Posunula sa myšou nižšie, potom zase vyššie. „Môžem vám dať hneď teraz upratať peknú dvojlôžkovú izbu, ale aj tak to zaberie asi polhodinu. Alebo máme okamžite k dispozícii menej peknú jednolôžkovú."

„Vezmem tú jednolôžkovú, keď je hneď voľná." Posunul k nej po pulte kreditnú kartu.

„Ako dlho sa u nás zdržíte, pán Easton?"

Bola naozaj dobrá. Hneď si zapamätala jeho meno. „Ešte neviem. Čoskoro by mali prísť ďalší dvaja... dvaja moji kolegovia a dozviem sa to až po našom stretnutí. Skôr vám to neviem povedať."

„To nič. Izba je vaša a neskôr mi dáte vedieť, kedy plánujete odísť."

„Skvelé. Vďaka."

Pretiahla jeho kartu cez terminál a zaregistrovala ho. Vytlačila mu účet na zálohu a dala mu podpísať formulár. Potom mu kreditku vrátila spolu s kľúčom od izby. „Tým kľúčom si môžete odomknúť aj fitnescentrum na druhom poschodí."

„Ďakujem, ale nebudem ho potrebovať."

„Reštaurácia je na konci tej chodby za vami. Raňajky sa podávajú..."

„Nebudem raňajkovať." Zohol sa a zdvihol kufrík.

Pohotovo ukázala na výťahy. „Keď vystúpite na vašom poschodí, izbu budete mať po ľavej strane."

„Ďakujem, slečna Liová. Veľmi ste mi pomohli."

„Smiem im dať vaše číslo izby vašim kolegom, keď prídu?"