KONIEC DEJÍN A POSLEDNEJ ČLOVEK je odvážne a provokatívne dielo, považované za jednu z hlavných politicko-filozofických a historických prác deväťdesiatych rokov. Kniha, označovaná za protipól Huntingtonova diela Stret civilizácií, vyvolala polemiku v intelektuálnych kruhoch iu širokej verejnosti v Spojených štátoch av Európe. Predstava, že ľudstvo raz dospeje ku svojmu koncu dejín, je pre mnohých sotva prijateľná, len málokto je však schopný Fukuyamovu argumentácii vyvrátiť. Fukuyama, ktorý rozvíja zdanlivo neaktuálne hegelovskou filozofiu dejín, sa zamýšľa nad otázkou, či ľudstvo dospeje raz k stabilnému stavu, v ktorom dôjde konečného uspokojenie, alebo sa v historickom vývoji vždy znovu a znovu presadí niečo, čo zvráti túto konečnú rovnováhu a navráti ľudstvo späť do dejín, tak ako je pojíma klasická historiografia. Kniha Koniec dejín a posledný človek hľadá odpovede na základné otázky historického vývoja: Majú dejiny koniec? A ak áno, kde sa nachádzame teraz, potom, čo sa socializmus, monarchie a fašizmus zdiskreditovali? Rozšíri sa model liberálnej demokracie postupne po celom svete?