Dobre si rozmyslite, koho pustíte do domu

Niektoré rodinné tajomstvá by nikdy nemali vyjsť na svetlo sveta. Nečakané dedičstvo prinúti mladú ženu pátrať po záhade jej pôvodu a to, čo zistí, môže mať pre ňu fatálne dôsledky. Libby Jonesová vyrastala ako adoptované dieťa a vo svojich fantáziách si predstavovala, že jej biologický otec bol grafický dizajnér a mama módna PR pracovníčka, mali športové auto a dvoch rozkošných psíkov. Potom zahynuli pri autonehode. Jedného dňa, krátko po svojich dvadsiatich piatich narodeninách, dostane Libby list, ktorý jej oznamuje, že zdedila obrovský dom v lukratívnej londýnskej štvrti.

Zdá sa, že jej život sa konečne obracia k lepšiemu. No ruka v ruke s rozprávkovým majetkom prichádza aj nechcené dedičstvo v podobe temnej minulosti - v dome sa pred štvrťstoročím odohral nevyriešený zločin spojený s čudnými ľuďmi, možno sektármi. Našli sa tri mŕtve telá a živé desaťmesačné dieťa. Celý ten čas čaká niekto v úzadí na svoju príležitosť, na chvíľu, keď adoptované "bábätko" dosiahne plnoletosť a začne si uplatňovať nárok na dom.
Triler Rodina v podkroví možno pre jeho originálnu zápletku, dve časové línie rozprávania, drastický a bezvýchodiskový pohľad na domáce násilie na deťoch, neobjasnené úmrtia a rozuzlenie celého príbehu označiť za majstrovské dielo svojho žánru. V knižnej produkcii v oblasti psychologického trileru je doslova výnimočné.

Ukážka z knihy: 

Libby zdvihne list z rohožky pred dverami a skúmavo ho obracia v rukách. Vyzerá formálne - smotanová obálka je kvalitná a jej obsah zrejme tvorí luxusný papier. V kolónke odosielateľ je názov a adresa právnickej firmy Smithkin Rudd & Royle Solicitors,

Chelsea, Manor Street, SW3.

Vezme ju do kuchyne a kým napusti vodu do kanvice a pripraví šálku s čajovým vrecúškom, list ju trpezlivo čaká na stole. Takmer naisto vie, čo v nej je. Minulý mesiac dovŕšila dvadsaťpäť rokov. Obálku podvedome očakávala. Teraz si však nie je istá, či ju dokáže otvoriť.

Vezme mobil a zavolá mame.

„Mami, už prišiel ten list od správcov zvereneckého fondu."

Na druhej strane linky je ticho. Predstaví si mamu, ako sedí v kuchyni v španielskej Dénii -snehobiela linka, zladené limetkovo zelené kuchynské doplnky, posuvné sklenené dvere na terasu s výhľadom na Stredozemné more. Mobil v puzdre ozdobenom ligotavými kamienkami, ktoré nazýva svojou čačkou, si plecom pridržiava pri uchu.

„Ach," ozve sa napokon mama. „Jasné. Božemôj. A už si ho otvorila?"

„Nie, ešte nie. Najprv si chcem vypiť čaj."

„Chápem," povie mama. „Mám ostať na linke? Myslím, kým ho budeš čítať."

„Ak môžeš, budem rada," prisvedčí Libby.