Angličanka Alica sa v rodičovskom dome nudí, cíti sa nedocenená a nepochopená. Potom spozná Bennetta Van Cleva, pekného, bohatého Američana, a bezhlavo sa zaľúbi.

Svadba a odchod do Ameriky v tridsiatych rokoch 20. storočia vyzerali ako veľké dobrodružstvo, no život novomanželky v Baileyville, skostnatenom provinčnom mestečku uprostred kentuckých hôr, je pre Alicu sklamaním. Preto sa – skôr než jej to manžel stihne zakázať – prihlási ako dobrovoľníčka do projektu konských knižníc.

Skupinka mladých žien pod vedením rebelantskej Margery O'Harovej jazdí na koňoch cez hlboké lesy v okolí a roznáša knihy a časopisy chudobným, ktorí by sa k nim inak nedostali.

Alica nachádza slobodu, priateľstvo a naplnený život, po akom túžila.

Lenže nie všetci to schvaľujú. Alicin svokor s ňou vedie doslova vojnu a Baileyville sa pridá na jeho stranu. Postačí dievčatám v nerovnom boji ich hlboké vzájomné puto a viera v silu písaného slova?

Darca hviezd je fascinujúcim rozprávaním o ženskom priateľstve, láske a o zázraku kníh a čítania inšpirovaný skutočným príbehom.

Translation © 2020 by Zdenka Buntová
Poetry translation © by Jana Kantorová-Báliková

Ukážka z knihy:

20. december 1937

Započúvaj sa. Zájdi tri míle do hlbokých lesov pod Arnottovým hrebeňom a ocitneš sa v tichu takom hustom, že sa ním môžeš brodiť. Nijaký spev vtákov na svitaní, dokonca ani uprostred leta, nieto teraz, ked tých pár listov, čo ešte statočne držia na konároch, prikul vzduch hustý od zmrznutej vlhkosti. Medzi dubmi a hikóriami nič ani nešuchne, divé zvieratá sa tisnú v úzkych norách hlboko pod zemou alebo v bútľavých pňoch. Mul zapadá do hlbokého snehu a vždy po pár krokoch zastane a podozrievavo skúma, či pod nekonečnou bielobou nestriehnu uvoľnené skaly alebo jamy. Iba úzky potôčik si o kus nižšie bezstarostne beží po kamenistom dne, priezračná voda zurčí, buble a ženie sa kamsi do neznáma.

Margery O’ Harová skusmo pohýbala preziabnutými prstami na nohách. Necítila si ich a nechcela myslieť na pekelnú bolesť, čo príde, až sa jej zohrejú. Ani tri páry vlnených pančúch v tomto počasí nepomohli, nohy má ľadové, akoby celú cestu prešla bosky. Pohladkala mula po mocnej šiji a ťažkou mužskou rukavicou zmietla kryštáliky, čo mu pokryli hustú srsť.

„Dnes dostaneš parádnu večeru, Charley,“ sľúbila a mul zastrihal veľkými ušami. Napravila sedlové vaky, skontrolovala, či sú na oboch stranách dobre vyvážené, a pomaly začala schádzať dolu hrebeňom. „Bude aj horúca melasa. Neviem, či by som si nemala dať aj ja.“

Ešte štyri míle, vzdychla v duchu a banovala, že na raňajky toho nezjedla viac.