Na pitevnom stole hlavnej súdnej lekárky mesta New York Laurie Montgomeryovej sa ocitne telo 28-ročnej sociálnej pracovníčky Kery Jacobsenovej. Spočiatku sa zdá, že sa stala obeťou tragického predávkovania drogami. Laurie a jej novej patologickej rezidentke – geniálnej, ale trochu svojskej doktorke Arii Nicholsovej – však niektoré detaily nesedia. Rodinní príslušníci a priatelia prisahajú, že Kery sa drog ani nedotkla. Vedenie nemocnice, kde pracovala, trvá na tom, aby sa o prípade mlčalo. Kera bola v desiatom týždni tehotenstva, ale nikto nevie, kto je otec a či má kľúč k posledným okamihom jej života.

Laurie dočasne zamestná naliehavý zdravotný problém a impulzívna Aria obráti pozornosť na kontroverznú novú metódu – používanie genealogických databáz DNA pri pátraní po ľuďoch, ktorí nechcú, aby ich našli. Nadviaže spoluprácu s odborníkmi zo začínajúcej webovej stránky skúmajúcej rodinný pôvod a plánuje vystopovať DNA plodu k pravdepodobným mužským príbuzným v nádeji, že identifikuje záhadného otca. Zanedlho však zavraždia Kerinu najbližšiu priateľku, ktorá takisto pôsobila ako sociálna pracovníčka, a odpovede treba hľadať ešte naliehavejšie. Ktosi očividne nechce, aby Kerine tajomstvá vyšli najavo. Ak sa Aria aspoň trochu priblíži k pravde, s Laurie sa pokojne môžu stať ďalšími vrahovými terčmi.

Z anglického originálu Genesis (G. P. PUTNAM’S SONS, an imprint of the Penguin Random House LLC, New York 2019) preložil Róbert Hrebíček.

Ukážka z knihy:

6. marca 23.15

Vo štvrti Lower East Side na Manhattane panovala chladná, surová, veterná a poriadne zamračená marcová noc. Hoci čoskoro mala nastať jarná rovnodennosť, zima sa ešte celkom nevzdala.

Dokazovalo to zopár spurných snehových vločiek, ktoré krúživo klesali z nízkych oblakov, víriacich ako bosorkin nápoj. Teplota kolísala okolo dvoch stupňov a tieto mikroskopicky zložité a prekvapujúco krásne kryštalické štruktúry sa pri dotyku s akýmkoľvek zemským povrchom okamžite menili na obyčajné kvapky vody. Situácia vnútri útulne vyzdobeného dvojizbového bytu na treťom poschodí domu na Dvadsiatej tretej ulici ostro kontrastovala so svojvoľným ničením diela prírody. V teple interiéru - v doslovnom aj prenesenom zmysle - sa spustila kaskáda bunkových udalostí, ktoré v konečnom dôsledku predstavovali pravý opak rozpúšťania snehových vločiek. Tu sa totiž mal začať rad procesov s čoraz vyšším stupňom zložitosti, ktoré uviedlo do pohybu prudké vypudenie vyše sto miliónov nedočkavých spermií do pošvovej klenby.

Jednotlivci, ktorí sa zúčastňovali na tejto ľúbostnej udalosti, si blažene neuvedomovali, akú zázračnú drámu iniciovali a aké hrozné budú jej konečné dôsledky pre oboch z nich. Vášeň okamihu ich úplne opojila a zabudli na antikoncepciu, na um im nezišla ani možnosť, že z pravého vaječníka ženy sa takmer okamžite uvoľní vnímavé vajíčko. Nezamysleli sa ani nad tým, aké odhodlanie prejavujú spermie, keď si chcú splniť jedinečnú túžbu splynúť so svojím receptívnym ženským náprotivkom.

Po necelých troch hodinách žena spokojne hlboko spala a muž robil to isté vo vlastnom obydlí. Vtedy sa najrýchlejšie plávajúca spermia po nebezpečnom a herkulovskom maratóne z hĺbky pošvy k maternicovému otvoru pravého vajíčkovodu čelne zrazila s pasívne zostupujúcim vajíčkom. Víťazná mužská pohlavná bunka, ktorú akoby poháňal neodolateľný reflex, sa rýchlo vnorila medzi bunky vajíčkonosného hrbolčcka obklopujúce ženskú pohlavnú bunku ako oblak a narazila na pevný obal vajíčka. Po chvíli vložila svoj pronukleus do vajíčka, aby sa mohlo jeho dvadsaťtri chromozómov spárovať s dvadsiatimi tromi chromozómami ženskej pohlavnej bunky a vytvoriť plný stav bežnej ľudskej bunky, pozostávajúcej zo štyridsiatich šiestich chromozómov. Z vajíčka sa stala zygota.

Počas tejto škaredej newyorskej noci sa teda udial jeden z najúžasnejších zázrakov známeho vesmíru - genéza človeka. Hoci takéto epizódy fertilizácie v súčasnosti v celosvetovom meradle nastávajú závratných 350-tisíc ráz denne, takže ľudia si jej opakovanie dostatočne necenia, začína sa ňou proces, ktorý je nesmierne, priam ohromujúco zložitý. Zygota ako jedna bunka, ktorú sotva možno zbadať voľným okom, vo svojej mikroskopickej knižnici DNA obsahuje všetky údaje a pokyny potrebné na vznik a fungovanie ľudského tela. Znamená to, že oplodnené vajíčko môže bez akéhokoľvek ďalšieho informačného vstupu zariadiť vznik asi tridsiatich siedmich biliónov buniek približne dvesto rozličných typov aj niekoľkých miliárd mimoriadne špecifických makromolekulových bielkovín, ktoré sa musia vytvoriť v súlade s prísnymi normami v správnom čase, v náležitom množstve a na presne určenom mieste. Ľudský mozog, zložený asi zo sto miliárd buniek a vyše sto biliónov synaptických spojení, pravdepodobne predstavuje najzložitejšiu štruktúru vo vesmíre.

Jedenásteho marca, päť dní po milovaní, ktoré spustilo tento konkrétny prebiehajúci zázrak genézy človeka, rýchlo sa vyvíjajúci zárodok vošiel do maternice a zahniezďoval sa v jej stene. Čoskoro mal dať vedieť o svojej prítomnosti a oznámiť, že sa začalo tehotenstvo. Narodenie nového ľudského tvora približne o deväť mesiacov si vyžadovalo iba prísun základných živín, odstraňovanie odpadových látok a fyzickú ochranu. Žiaľ, nemalo to tak prebehnúť...