Emily Windsnapová miluje svoj nový domov – utajený ostrovný raj, kde ľudia aj morskí ľudia môžu žiť spolu. Jej život sa zdá byť dokonalý – až kým omylom neprebudí Krakena, legendárnu morskú príšeru, ktorá posledných takmer sto rokov nerušene spala.

Keď Kraken povstane z morských hlbín a začne ohrozovať budúcnosť ostrovanov, Emily sa ich v zúfalstve pokúsi zachrániť. Z jej vysnívaného domova sa zrazu stane najhoršia nočná mora…

Ukážka z knihy:

Absolútne ticho. Tma ako v rohu.

Čo sa stalo? Kde som?

Pretrela som si oči a snažila sa pohnúť. Ešte vždy som bola zamotaná v sieti, uväznená pod skalou. V tej tme sa ku mne niečo blížilo. Vyzeralo to ako ponorka, šinulo sa to takmer po dne. Zvrchu to bolo čierne, zdola biele, naspodku s obrovskými vlajúcimi plutvami. Priblížilo sa to a otvorilo papuľu. Hore aj dole ju lemovali rady zubov ostrejších ako britva.

Kosatka!

Schmatla som sieť a šúchala ňou o okraj skaly, úporne som pílila a škrabala. Doráňanými zakrvavenými prstami som neustále mykala sieťou. No tak, no tak! Už sa konečne roztrhni!

Vlákno sa rozstrapkalo a povoľovalo. Už som bola takmer vonku. Vtedy sa však voda navôkol zvírila, zdvihla sa do výšky a prudko sa roztočila.

Bolo to späť.

More sa hmýrilo, rozbúrené obrovskými chápadlami, ktoré sa zvíjali, všetko chytali a vťahovali do seba. Zaliez-la som hlboko pod skalu a modlila sa, aby som zostala nespozorovaná.

BUM! Pleskli o skalu len pár metrov odo mňa. Kameň nevydržal a okamžite sa rozpadol. Chvost sa mi od strachu trepotal, zuby mi cvakali, až ma rozbolela sánka.

BÁC! Chápadlá znova dopadli, vyplašili a rozvírili kŕdlik barakúd a vybrali sa hľadať ďalší cieľ.

A našli ho. Kosatku! Dravec s rozďavenou papuľou búšil do príšery a zatínal do nej zuby. Prikrčila som sa pod skalou, lebo Kraken sa presunul bližšie ku mne, takže som mu prvýkrát videla do tváre. Ústa som si zakryla rukou a udusila v sebe výkrik.

Mal rohy, kopec poskrúcaných hrč, obrovské biele oči na oboch stranách hlavy, a keď otvoril papulu, zablysli sa mu v nej zuby ostré ako dýky. S cvakotom do seba zapadali a trhali úbohú kosatku. Tá sa objavila raz napravo, potom naľavo, keď ju príšera schmatla chápadlami a rohmi a zubami jej driapala kožu.

Súboj napokon ustal. Voda prestala víriť a farbila sa do červená. Krv sa šírila do každej medzierky navôkol.