Strhujúci debut autorky svetového bestsellera Stehlík. Úprimná spoveď hlavného hrdinu Richarda Papena, ktorý sa v spomienkach vracia do svojich študentských rokov na malej vermontskej univerzite, kde našiel taký životný štýl, po akom vždy túžil - prenikne do skupiny bohatých a svetáckych študentov, ktorých si charizmatický profesor klasických jazykov vybral do svojho seminára. Richard, očarený novými priateľmi, vo svojej zaslepenosti netuší, že spáchali zločin, hoci sa mu to stalo takmer pred očami.

Ukážka z knihy:

PROLÓG
Sneh na horách sa pomaly roztápal a Bunny bol už zopár týždňov mŕtvy, kým sme si naplno uvedomili katastrofálne následky onej udalosti. Viete, našli ho až desať dní po smrti. Bola to jedna z najväčších pátracích akcií v dejinách Vermontu - hľadala ho jazdná polícia, FBI, dokonca aj vojenský vrtuľník; na univerzite sa prerušila výučba, hampdenská farbiareň zastavila prevádzku, ľudia prichádzali nielen zo susedného New Hampshire a severných častí štátu New York, ale aj zďaleka, až z Bostonu.

Znie to takmer neuveriteľne, že Henryho jednoduchý plán napriek týmto nepredvídaným okolnostiam dokonale vyšiel. Nemali sme v úmysle odpratať telo niekam, kde ty bo nikto nenašiel. Pravdu povediac, vôbec sme sa nesnažili skryť ho; jednoducho sme ho nechali ležať, kde dopadlo, a dúfali sme, že nejaký smoliarsky tramp a oň potkne skôr, než začne niekomu chýbať. Prirodzené, vierohodné vysvetlenie sa priam núkalo: uvoľnene skaly, telo, ležiace na dne rokliny so zlomenými väzmi, a blatisté stopy po šmýkajúcich sa opätkoch, vedúce do prázdna; jasná tragická nehoda pri turistickej vychádzke, a celý prípad by sa bol zrejme skončil tichým zmierením sa s osudom a nenápadným rodinným pohrebom, keby v tú noc nebol napadol sneh. Bunnyho telo zmizlo pod ním bez stopy a až po desiatich dňoch, keď konečne nastal odmäk, jazdná polícia i FBI a dobrovoľníci z mesta zistili, že toľko sa motali priamo nad nim, až udupaný sneh stvrdol na ľad.

Doteraz sa v duchu čudujem, ako mohol toľko rozruchu narobiť čin, za ktorý som sčasti spoluzodpovedný, a ešte viac ma udivuje, že - uprostred toľkých kamier, fotoaparátov, uniforiem a množstva ľudí, roztrúsených po svahoch Mount Cataractu ako mravec na homoli cukru - som to dokázal prežiť bez toho, aby som vzbudil čo len tieň podozrenia.