Príbeh o impozantnej a strastiplnej ceste viery a lásky.Jullie KlassenHoci Magnus MacLeish a Lark MacDougallová vyrastali na pozemkoch rovnakého zámku, Magnus je teraz lairdom tohto veľkolepého panstva i celého ostrova Kerrera. Lark je v jeho službách iba včelárkou a tiež tou, ktorá má vytvoriť elixír, čo by pomohol jeho žene počať dediča. Keď však jeho manželka náhle umiera, Magnus a Lark sa ocitnú vo víre obvinení, vyhostia ich z milovaného ostrova a predajú za trest do služby naprieč Atlantik až do Ameriky. Dokážu v novom svete začať úplne od začiatku? Má ich budúcnosť nejakú nádej?

Tento román Laury Frantz srší úžasnou autentickosťou. Aj vďaka inšpirácii z vlastnej rodinnej histórie nám predostiera ohromujúci príbeh lásky, vyhnanstva a odvahy z prostredia koloniálnej Ameriky.

Od začiatku až do konca vás román Večné puto úplne pohltí. Je to prekrásny príbeh o druhých šanciach. Lori Benton, autorka románov Mary Sparrows a Burning Sky (víťazka The Christy Award)

Román Večné puto vás uchváti od prvej až po poslednú stránku.

Michelle Griep, autorka oceneného románu The Captured Bride

Je to naozaj povznášajúci román. Svojím už dobre známym detailným prístupom k opisu historických reálií a spolu s ohromnou predstavivosťou ponúka Laura Frantz čitateľom nezabudnuteľný a dojímavý príbeh.

Jocelyn Green, autorka oceneného románu Between Two Shores

O autorke: Laura Frantz je finalistkou Christy Award a autorkou bestsellerov. Napísala romány The Frontiersma´s Daughter, Courting Morrow Little, The Colonel´s Lady, The Mistress of Tall Acre, A Moonbow Night, The Lacemaker a do slovenčiny preloženú trilógiu Dedičstvo Ballantynovcov. Žije a tvorí v drevenom zrube uprostred štátu Kentucky.

Ukážka z knihy:

Čas ani príliv nik z nás nezastaví.

RÓBERT BURNS škótsky Básnik
Ostrov Kerrera, Škótsko, 1752

Keď slnko skízlo z oblohy, Lark sa chrbtom oprela o hrboľatý útes na západnom pobreží ostrova. Ako indigovomodrá prikrývka sa pred ňou rozprestieralo more s množstvom spenených škvrnitých vln, na ktorých sa pohojdávali biele morské vtáky. Južný vietor jej zúrivo kmásal rozpustené vlasy - viali ako karmínová zástava. Minulú noc videla, ako na pobrežie prepašovali vyberanú látku rovnakej farby.

Nespočetné množstvo sprostredkovateľov a schôdzok za mesačného svitu prinášali do nelegálneho obchodovania plno nástrah. Často sa modlievala, aby sa tieto bezsenné noci s pieskom v topánkach už raz a navždy skončili.

V ten dych berúci májový večer, keď sa pomaly blížila noc, bolo nepríjemné len štípanie malých mušiek a zavalitá Jillian Brodyová. Narazila do Lark, pričom takmer prepadla cez okraj útesu.

„Bolo to šikovné, že? To s tými vyberačmi daní.“

„Nemyslím si,“ povzdychla si Lark a naťahovala krk, aby sa mohla pokochať rozsiahlym pobrežným mysom, ktorý sa nedal nazvať inak ako majestátny.

Jillian Brodyovej by sa nikdy nezverila s tým, že jej viac poplietol hlavu príťažlivý kapitán lode Merry Lass a do noci sa odvážila len preto, aby čo i len na chvíľu zahliadla jeho alebo aspoň jeho loď. Nezaujímala sa o priebeh riskantného pašovania.

„Ty tu nie si z rovnakého dôvodu ako my ostatní.“ Jillian si ruky zaťala v päsť a oprela si ich o bujné boky, hoci cestička útesu bola dosť úzka. „A čože som to počula? Vraj si odmietla pomáhať pri odnášaní nákladu?“

„Hrýzlo ma svedomie,“ odpovedala jej Lark. „Nemôžem sa zapojiť do niečoho, pri čom sa kradne, aj keď je to v prospech chudobných.“

„Ohó!“ doslova zo seba vypľula, práve keď nočný vietor podivne zakvílil a nadvihol okraje ich plédových šálov. „Dívaš sa na svojich druhov ostrovanov pekne zvrchu, čo? Padaj už preč!“

Hoci to povedala v zlosti, Lark toto prepustenie ochotne prijala, otočila sa a ponáhľala sa preč. Obratne našľapovala po cestičke, hoci už sa blížila polnoc. Tma sa ešte nechystala na ústup, takže pašeráci mali ešte dosť vzácneho času, aby dokončili prácu pod bezpečným rúškom noci.

Nervózne sa šplhala nahor, sem-tam sa obzrela na pláž. Dlhý večer napokon nepriniesol nič. Na pobrežie nedorazil žiaden tovar a ani príťažlivý kapitán sa nevrátil domov. Vošla do maličkej chalúpky, nie väčšej od kravína. Skromná kamenná búda bola jej domovom od narodenia. Keď v kotle bublala polievka alebo kaša, okolo ohniska z rašeliny obskakovali iba ona a jej starká. Jedlo zakaždým chutilo dymom. Predtým než si obliekla obnosenú nočnú košeľu, umyla sa a potom vyčerpaná padla do rozloženej postele.

Na druhý deň sa skoro ráno vliekla cez hmlu k zámku Kerrera. Bola rada, že aspoň na chvíľu zažmúrila oči. Len čo sa ocitla na zámockých pozemkoch, pocítila túžbu vkradnúť sa do záhrady za kamennými múrmi a napiť sa zo žblnkotajúceho prameňa v jej rohu, no odolala.