4. diel série

Po románoch Krásna dedička, Horúce objatie a Vysnívaný manžel prináša neprekonateľná Mary Baloghová štvrté pokračovanie úspešnej série o osudoch rodu Westcottovcov. Začítajte sa do príbehu Violy Kingsleyovej, bývalej grófky Riverdalovej.

Za dva roky, čo uplynuli od smrti grófa Riverdala, sa jeho rodine podarilo prekonať hanbu, že prišla o tituly a majetok, len bývalá grófka Viola sa s tým stále nevyrovnala. Keďže deti sú dávno dospelé a ona už nie je súčasťou spoločenskej smotánky, netuší, kde by mala hľadať šťastie – až kým jej náhoda neprivedie do cesty príťažlivého Marcela Lamarra, markíza Dorchestera.

Z Marcela Lamarra sa po smrti manželky takmer pred dvadsiatimi rokmi stal notorický sukničkár a búrlivák. Viola ho poznala už ako mladá matka, no vtedy odolala jeho zvádzaniu. Marcelovi sa aj po rokoch zdá krásna vdova neodolateľná a zaumieni si, že tentoraz mu neunikne. Na svoje veľké prekvapenie však zistí, že Viola túži po vášnivom dobrodružstve rovnako ako on...

Prekladateľ: Tamara Chovanová

Ukážka z knihy:

MARCEL LAMARR, MARKÍZ DORCHESTER, sa veľmi nepotešil, keď jeho koč náhle odbočil na dvor nezaujímavého hostinca na kraji nezaujímavej dediny, zakolísal sa a zastal. Dal svoju nespokojnosť najavo, nie slovami, ale chladným upreným pohľadom, pričom zdvihol lorňon, no nie celkom k oku, keď kočiš otvoril dvierka a ospravedlňujúco pozrel dnu.

„Koňovi sa uvoľnila podkova, mylord," vysvetlil.

„Neskontroloval si mu podkovy, keď sme pred hodinou menili záprah?" spýtalo sa jeho lordstvo. Ale nečakal na odpoveď. „Ako dlho?"

Kočiš pochybovačné pozrel na hostinec a stajne naboku, nevynoril sa z nich koniar, aby im pribehol na pomoc. „Nie veľmi dlho, mylord," uistil svojho zamestnávateľa.

„Rázna a presná odpoveď," vyhlásilo jeho lordstvo stroho a spustilo lorňon. „Povedzme hodinu? Ani o sekundu dlhšie? Počkáme vnútri, André, a oceníme kvalitu piva, ktoré tu čapujú." Tón, akým to vyslovil, naznačoval, že od toho piva veľa neočakáva.

„Jeden-dva krígle by neuškodili," odvetil veselo jeho brat André. „Od raňajok už prešlo dosť času. Nechápem, prečo vždy musíš vyraziť tak zavčasu a potom tvrdošijne sedíš v koči, kým menia záprah."

Kvalita piva ich skutočne neohúrila, ale proti kvantite nenamietali. Pivo podávali vo veľkých krígľoch a také spenené, že na stole zostávali mokré kolieska. Hostinec sa možno preslávil práve tými litrami. Hostinský im bez vyzvania priniesol čerstvé mäsové pirohy na dvoch tanieroch, takých plných, až viseli cez okraj.