Bývalý olympský boh Apolón, zakliaty v tele pubertálneho smrteľníka Lestera Papadopoulosa, má pred sebou ďalšiu ťažkú skúšku!

Na tábor rímskych polobohov v sanfranciskom zálive sa chystajú zaútočiť všetkého schopní rímski imperátori. Majú armádu obrov, netvorov a príšer, a vďaka svojim ničivým zbraniam môžu tábor Jupiter vymazať zo zemského povrchu. Navyše si našli mocného spojenca – ani živého, ani mŕtveho, no o to nebezpečnejšieho. Dokáže Apolóni zabrániť blížiacej sa katastrofe?

Ukážka z knihy: 

Ja som to fakt nebol V tomto naozaj nemám prsty Žeby tuto Greg?
POPÁLENINY TRETIEHO STUPŇA boli to najmenej bolestivé, čo som si z tunela odniesol.

Vytackal som sa von, chrbát mi syčal, z rúk sa mi dymilo, akoby som mal každý sval na tele rozrezaný čepeľami. Predo mnou stáli zvyšné sily imperátorov: stovky bojovníkov odhodlaných bojovať. V diaľke čakalo v zálive päťdesiat jácht pripravených spustiť svoju smrtonosnú paľbu.

Nič z toho nebolelo tak veľmi ako vedomie, že som Franka Čanga nechal v plameňoch.

Bolo po Caligulovi. Cítil som to - akoby si zem vydýchla, keď sa jeho vedomie rozplynulo v nápore superhorúcej plazmy. No za akú cenu! Franka. Krásneho, neohrabaného, pomalého, statočného, silného, milého, šľachetného Franka.

Bol by som plakal, no slzné kanáliky som mal vyschnuté ako roklina v Mohavskej púšti.

Nepriateľské sily vyzerali rovnako omráčené ako ja. Dokonca aj Germánom padli sánky. A to sa imperiálnym bodygardom nestáva každý deň. Lenže keď vidíte, ako vám šéfovia vybuchnú v mohutnej explózii, je to priveľa aj na vás.

Za mnou zaklokotal takmer neľudský hlas: „URGHHH.“

Obrátil som sa.

Bol som vnútri priveľmi mŕtvy na to, aby som cítil strach alebo znechutenie. Samozrejme, že to Commodus prežil. Vyplazil sa na lakťoch z tunela plného dymu, zbroj mal napoly roztavenú, kožu pokrytú popolom. Kedysi krásna tvár vyzerala ako spálený bochník chleba.

Nezlikvidoval som ho poriadne. Akosi sa stalo, že som netrafil tepny. Všetko som zbabral, dokonca aj poslednú Frankovú žiadosť.

Nikto z vojakov sa neponáhľal pomôcť imperátorovi. Stáli neveriacky zmeravení. Možno v tej troske nespoznali Commoda. Možno si mysleli, že predvádza ďalšie zo svojich predstavení, a čakali na vhodnú chvíľu, kedy začnú tlieskať.

Stalo sa čosi neuveriteľné - Commodus sa pozviechal na nohy. Triasol sa ako Elvis na pódiu v roku 1975.

„LODE!“ zaškrekotal. Komolil to tak nezrozumiteľne, že som mu spočiatku nerozumel. Jeho vojaci asi tiež nie, pretože nereagovali.

„PÁĽTE!“ zastonal Commodus, čo mohlo znamenať jednoducho PÁĽTE ODTIAĽTO A NEZÍZAJTE NA MŇA!

Jeho rozkaz som pochopil až v ďalšej sekunde, keď Gregorix vykríkol: „DAJTE SIGNÁL JACHTÁM!“

Skoro som sa zadusil vlastným jazykom.

Commodus mi venoval príznačný úsmev. Oči sa mu leskli nenávisťou.

Neviem, kde som nabral silu, ale vrhol som sa naňho. Zrútili sme sa na asfalt.