Mladá Slovinka Veronika sa z omrzelosti nad stále rovnakým životom iz pocitu vlastnej zbytočnosti rozhodne spáchať samovraždu. Vo svojom doterajšom živote sa vždy snažila robiť to, čo od nej očakávali druhí, nemala odvahu naplniť svoju vnútornú túžbu a riskovať neúspech. Až keď sa v sanatóriu pre duševne chorých dozvie po nevydarené samovražde, že má poškodené srdce a že pomaly umiera, prebudí sa v nej inštinktívny vôle na prežitie a Veronika začne o svoj život bojovať v prostredí ľudí, ktorí sú úradne potvrdenými "bláznov". Pri rozprávaní Veronicina príbehu sa svetoznámy brazílsky autor opiera o vlastné zážitky z dospievania z z Rio psychiatrickej liečebne.