V knihe Zbohom, nevinnosť od autorky Cory Carmackovej si môžete prečítať o študentke herectva Bliss, ktorá už nechce byť posledná, ktorá ešte s nikým nespala. Bliss Edwardsová si teda povie, že na to pôjde radikálne a po svojom, aby čím skôr dosiahla čo chce. Vymyslí si teda románik len a jednu noc. Už keď sa schyľuje k najlepšiemu a má prísť k lámaniu chleba, zľakne sa a ujde zo svojho vlastného bytu. Škoda, lebo dotyčný bol naozaj veľmi príťažlivý muž a ona si vymyslela veľmi trápnu výhovorku. No ale to nie je všetko. Ďalší trapas nasleduje hneď na ďalší deň. V škole predstavujú študentom nového učiteľa a keď ho Bliss zbadá, skoro prestane až dýchať. Tento učiteľ ležal pred niekoľkými hodinami nahý v jej posteli! Bliss sa necíti vôbec príjemne, cíti sa veľmi veľmi trápne. A to sa školský rok ešte ani poriadne nezačal. Ako to už býva, naschvál na sexy učiteľa Garrica naráža na každom kroku a nie príliš príjemným situáciám niet konca. Obaja sa síce dohodli, že toto posteľové faux pas bol jeden veľký omyl, no profesor Garric po pekenj študentke stále hádže očkom. Alebo si to Bliss len bezdôvodne naivne myslí?

Z anglického originálu Losing it(HarperCollins, New York 2013) preložila Jana Cinková.

Ukážka z knihy: Zbohom, nevinnosť

Pri jej slovách sa mi zazdalo, že som na obrovskej húsenkovej dráhe, svet sa odo mňa vzďaľuje a všetky moje orgány sa ho snažia dohoniť. Potrebovala som trochu času, aby som si zvykla, nič viac. Chytila som priateľku za plece, aby sa upokojila. „Prestaň, Kels. Poskakuješ tu ako besná čivava."

„Čo sa ti nepáči? Je chutný a milý a všimla som si, ako sa ti dva razy pozrel do výstrihu."

Mala pravdu, no napriek tomu som oňho nemala záujem. Pravda, celkom som tú možnosť nevylúčila, ale pravdepodobne by bolo lepšie nájsť si niekoho, kto by ma aspoň trochu priťahoval. „Neviem... necítim žiadnu iskru." Tušila som, že má chuť prevrátiť nado mnou oči, tak som rýchlo dodala: „Zatiaľ."

Keď nám doniesol nápoje, Kelsey sa podujala, že zaplatí, a ja som do seba hodila dva štamperlíky, kým vôbec stihla vytiahnuť kreditku. Barman sa na mňa chvíľu usmieval a potom sa začal venovať ďalším zákazníkom. Využila som priateľkinu nepozornosť a ukradla jej jednu tequilu.

„Máš šťastie, že je to výnimočná príležitosť, Bliss. Zvyčajne nikomu nedovolím, aby sa dotkol môjho alkoholu."

Natiahla som k nej ruku. „Ani mňa sa nik nedotkne, ak sa poriadne neopijem, tak mi láskavo podaj aj ten posledný."

S úsmevom pokrútila hlavou a kapitulovala. Po štvrtom poháriku sa mi zrazu predstava sexu nezdala až taká desivá.

Zastavila sa pri nás čašníčka, tak som si objednala whisky s kolou, aby som mala čo popíjať, kým si všetko premyslím.

Prvá možnosť bol chutný barman, ale ten pravdepodobne skončí až okolo druhej. Už aj tak som príšerne nerváčila, nepotrebovala som to naťahovať do rána. Nadránom by som asi bola zrelá do blázinca.

Vedľa mňa stál akýsi chlapík, ktorý sa priblížil zakaždým, keď som si odpila, no vyzeral minimálne na štyridsať - ďakujem, neprosím.

Dala som si ďalší dúšok - vďakabohu, ktosi tu nešetril whisky - a pohľadom som preletela po bare.

„Čo tamten?" ukázala Kelsey na muža pri vedľajšom stole.

„Vyzerá ako totálny slušňák."

„A ten druhý?"

„Metrosexuál."

„A henten?"

„Príliš chlpatý, fuj."

Postupne som zamietla všetkých do jedného. Možno sme sem prišli zbytočne. Kelsey navrhla, nech zájdeme do iného baru, ale to som rozhodne nemala v úmysle. Vyhovorila som sa, že musím ísť na toaletu v nádeji, že sa jej zatiaľ ktosi zapáči a mne sa podarí nepozorovane sa vytratiť. Záchody boli na konci podniku, takže som musela prejsť popri biliarde, šípkach i zadnej miestnosti s malými okrúhlymi stolmi.

Vtedy som si ho všimla.

Vlastne nie, najprv som zbadala jeho knihu.

Neodpustila som si uštipačnú poznámku: „Ak to má byť nejaký nový trik na balenie žien, mal by si si nájsť trochu rušnejšie prostredie."

Pozrel na mňa a zrazu som nevládala prehltnúť. Sedel predo mnou najkrajší muž, akého som v ten večer videla - blond vlasy mu padali do krištáľovo-modrých očí, s neoholenými lícami vyzeral mužne, hoci nebol príliš zarastený a pohľad na jeho tvár by rozospieval aj chór anjelov. Ja som sa však nepustila do spevu, práve naopak, zízala som naňho ako hlúpa. Prečo som len zastala? Prečo som zo seba musela zakaždým spraviť úplného idiota?

„Prepáč, čo si vravela?"

Ešte stále som vpíjala jeho dokonalé vlasy a žiarivé oči, takže chvíľu trvalo, kým som našla správne slová. „Hovorím o tej knihe. Kto už len číta Shakespeara v bare, pokiaľ nejde o trik na balenie žien? Mal by si si sadnúť dopredu, možno by si tam mal viac šťastia."

Dlho mlčal, no napokon sa uškrnul a odhalil tak skvostný chrup.

„Bohužiaľ, nie je to trik, ale zdá sa, že sa mi celkom darí aj tu."

Dokelu. Britský prízvuk! Panebože, umieram.

Dýchaj. Potrebovala som sa nadýchnuť.

Leu pokoj, Bliss.

Odložil knihu, no najprv si pozorne označil stránku. Preboha, on to nepredstieral, naozaj čítal Shakespeara v bare!