Demänovská dolina Nízke Tatry je sprievodcom po stredisku, prírodou, turistickými trasami, zjazdovkami a lyžiarskymi terénmi najznámejšej destinácie cestovného ruchu v pohorí. Demänovská dolina je popredným fenoménom nie len z hľadiska prírodných krás, vzácností, ale je zároveň objektom cestovného ruchu I. triedy, so značným medzinárodným významom.

Dolina je najznámejšia a najkrajšia v Nízkych Tatrách. Má pestré, rozmanité geologické zloženie a geomorfologickú členitosť s hlbokými dolinami, vrcholmi s prvotriednymi výhľadmi na celú hornatú časť Slovenska. Jej pestrá vegetácia, spolu so zástupcami už vzácnej fauny boli dôvodom k zaradeniu do chránených plôch najvyššieho stupňa v Národnom parku Nízke Tatry.

Posledný, podrobný "Turistický sprievodca" bol vydaný začiatkom deväťdesiatich rokov minulého storočia. Od tej doby sa veľa zmenilo, veľa vybudovalo a nové podnikateľské zámery priniesli nové možnosti. Našim sprievodcom chceme všetkým pomôcť k rýchlemu spoznaniu a zorientovaniu sa v nových podmienkach.

Kniha má vhodnú, prehľadnú kompozíciu, je ilustrovaná peknými fotografiami, výrazne, vkusné rozčlenená farbenou tlačou. Príloha obsahuje prehľadné mapy a adresy /digit./. miestnych zariadení a podnikov.

Ukážka z knihy: 

DEMÄNOVSKÁ DOLINA 

1. Poloha, ohraničenie územia

Nízke Tatry ležia na strednom Slovensku. Kostru ich konfigurácie vytvára hlavný hrebeň, ktorý sa takmer pravidelne tiahne z východu na sever a tým podľa svetových strán vytvára dve hlavné svahové časti pohoria - severnú a južnú. Z hlavného hrebeňa na obe strany vybiehajú horské rázsochy, bočné ramená, chrbty a údolia, ktoré vytvárajú vlastný priestor horstva. Územie Demänovskej doliny sa v polovičke hrebeňa zvažuje smerom na sever do Liptovskej kotliny - povodia najdlhšej rieky Slovenska - Váhu. Preto má dolina severo - južný smer.

Jej pomenovanie je podľa bývalej samostatnej obce Demänová (dnes súčasť mesta Liptovský Mikuláš), v ktorej chotári leží prevažná časť jej územia. Jeho priestor vytvorila riečka Demä-novka a sústava jej prítokov. Teda v geografickom zmysle sa pod pojmom Demänovská dolina chápe v podstate povodie Demänov-ky, ktoré zasahuje od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, smerom na sever, až po jej vtok do Váhu v Liptovskom Mikuláši. Celkove za Váhom je hraničné územie patriace do susedného pohoria Západné Tatry. Začína sa poliami, lúkami a v pozadí vidieť vlastné horstvo - priamo Kvačiansku, Jaloveckú a tiež ešte okrajovo Žiarsku dolinu. Názov Demänovská Dolina znamená obec - samostatnú administratívnu správnu jednotku, okres Liptovský Mikuláš, kraj Žilina. GPS 48 stup. 58 min. N, 19. Stup. 34 min. E.

Hranicu z juhu vytvára úsek hlavného hrebeňa počnúc najvýchodnejším vrcholom Krúpová hoľa 1927 m a na západe vrchol Poľana 1889 m.

Horná časť Demänovskej doliny z Krakovej hole.

Úplný výpočet vrcholov, úvalov, sediel a iných horských útvarov nájde čitateľ v mapách a ilustračných pohľadoch. Z hlavného hrebeňa smerom na juh sa nachádza priestor doliny Bystrá, ktorá už patrí do povodia Hrona.

Z východu dolinu ohraničuje hrebeň - rázsocha, vybiehajúca zo spomínanej Krúpovej hole smerom na sever. Najskôr je to hôľna-tý chrbát, ktorý zhruba od vrcholu Krakovej hole 1761 m pokračuje lesnatým, ostrým hrebeňom - až pod les. Hranica územia ďalej pokračuje po strede pahorkov medzi obcami PIo-štín - Demänová až do údolia toku rieky Váh. Z východnej strany je susedné územie Jánskej doliny a v spodnej časti sa nachádza krátka Bánovská dolina.

Západnú hranicu vytvára ostrý hrebeň. Začína na vrchole Poľany a najskôr výrazným hrebeňom pokračuje cez sériu vrcholov a sedielok Derešov až na dominantnú horu - Siná. Z nej lesnatým, členitým hrebeňom zostupuje pod les. Ďalej pokračuje stredom podhorských pahorkov, najskôr ponad obce Pavčina Lehota, Bodice a končí na ľavom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Celkové susedné západné územie sa volá Krížska dolina.