Historická detektívka. Prvý prípad kapitána Steina a notára Barbariča, ktorí sú na stope zločinu v habsburskom cisárstve za vlády Rudolfa II.Na konci 16. storočia zúri v kresťanskom pohraničí vojna s Osmanskou ríšou. Turci sa pokúšajú preniknúť k bohatým banským mestám v hornom Uhorsku. Vojnového veterána Steina vyšlú do Štiavnice odhaliť zradcu, ktorý sa chystá nepriateľom ukázať tajnú cestu do dobre opevneného mesta. Pátranie ešte skomplikuje vražda miestneho šľachtica. Stein musí spojiť sily s mestským notárom Matejom Barbaričom, aby rozplietol klbko sprisahaní a zločinov, z ktorých mnohé siahajú hlboko do minulosti. Zdá sa, že všetko súvisí so zlorečeným Pekelným vrchom - mnohí veria, že sa na ňom zjavuje duch zhýralej meštianky, a po nociach sa tam rozlieha vytie psov, čo strážia bránu do záhrobia.

Ukážka z knihy:

Stein príde s krížom po funuse, zvíta sa s obávaným Čiernym begom a musí prijať úlohu, ktorá mu vonkoncom nie je po chuti.

Začiatkom apríla 1598 už bola jar v plnom rozpuku.

Cesta do Rábu však smrdela krvou a hnilobou.

Ako sa Stein blížil k mestu, bolo to čoraz horšie. Nepomohol ani vánok, prehŕňajúci šachoriny a háje medzi dunajskými ramenami; rozklad dokonca prebil aj pach konského potu. Stebotanie menšieho vtáctva vystriedal chrapľavý krik havranov a krkavcov, ktoré v stohlavých kŕdľoch križovali oblohu. Steina napokon premohol dojem, že aj na tých sviežo zelených nivách uľpel akýsi sivý, plesnivý povlak.

Namrzene si hundral popod nos. Niežeby ho mal háklivý. Na vojnových ťaženiach bol pach smrti verný spoločník; dávno si naň zvykol. Viac ho škrelo, čo to všetko znamená.

Bolo po boji. Prepásol všetku zábavu.

Za stromami, ktoré slúžili namiesto šibeníc, sa konečne ukázali hradby. Rieka zabočila, cesta tiež a Stein vyšiel na rozľahlé priestranstvo pred Bielou bránou.

Bol najvyšší čas ju prekrstiť. Múry okolo portálu hyzdili čierne šmuhy, takže vyzeral ako ústa odsúdenca, ktorému vypaľoval jazyk nešikovný kat. Stein skúseným okom preletel masívne bastióny a kurtiny medzi nimi, no nezazna-menal žiadne novšie výtlky po delostreľbe. K obliehaniu teda nedošlo, pevnosť musela byť dobytá ráznym útokom na bránu. Polmesiace, ktoré nad mestom vztýčili v deväťdesiatom štvrtom, konečne zmizli a nad cimburím opäť viali kresťanské zástavy - dvojhlavá čierna orlica Habsburgovcov, Pálffyho zlatý jeleň či Schwarzenbergova strieborná veža.