Po mimoriadne úspešnej publikácii Jezuliatko prichádza, ktorú nitriansky biskup Viliam Judák (* 1957) pripravil na Advent a Vianoce 2018, prichádza s nezávislým pokračovaním adventných a vianočných príbehov s názvom Jezuliatko opäť prichádza. V prvej časti knihy pozýva na Putovanie adventným a vianočným časom ponúka čitateľovi každodenné meditácie od prvého adventného dňa až do 12. januára. Druhá časť Pri jasličkách prináša prekrásne vianočné príbehy, ktoré čitateľa jemne vtiahnu do tajuplnej a čarovnej atmosféry Vianoc.

Ukážka z knihy:

Prvá adventná nedeľa

Vstupujeme do času očakávania. Nejde však o pasívne čakanie, ale o prípravu. Musíme priznať, že nemáme radi čakanie. Chceme ísť okamžite k jadru. Preto namiesto adventného času, či ešte skôr ako by mal nastať, slávime na každom kroku komerčné Vianoce. Mali by sme ale pochopiť, že musíme čakať, aby sme si očistili svoju túžbu. Adventný čas je ponukou, aby sme si pripravili láskyplné srdce na stretnutie s tým, ktorého očakávame. Naša nedočkavosť by bola inak znakom sebectva, majetníckeho ducha, kým čakanie nás stavia do postoja tých, ktorí si tieto hodnoty vážia, pretože poznajú ich význam nielen pre pozemský život.

Náš materialistický svet kladie veľký dôraz na rýchle a konkrétne výsledky, ktoré sú viditeľné u prírodovedecky zmerateľné. Za tým sa však skrýva pohľad na realitu, ktorá je nielen obmedzená, ale priam nedostačujúca, okyptená a zdeformovaná.

Preto aj náš čas a svet potrebujú Krista. Plná pravda a dôstojnosť človeka potrebujú víziu, ktorá je širšia a väčšia. Na šťastný a naplnený ľudský život treba viac ako to, čoho sa dokážeme dotknúť, čo môžeme vidieť, cítiť či inak sa o tom svojimi zmyslami presvedčiť.

Arcibiskup Thomas E. Gullickson, apoštolský nuncius vo Švajčiarsku, na tému príchodu Ježiša Krista v Chráme sv. Petra a Pavla v Zurichu (2018) povedal: „Ako deti sme boli nadšení domorodcami, ktorí žili z lovu a chytania rýb. Boli sme nadšení národmi, ktorým sa s obmedzenými prostriedkami podarilo uskutočniť veci, ktorých dnes už nie sme schopní. Obdivovali sme tieto kmene, ktoré síce žili z ruky do úst, ale napriek tomu boli schopné, aj keď bez plnosti ľuďom daných možností, zabezpečiť prežitie svojho rodu. Obklopení mnohými duchmi a démonmi žili bez Boha a Otca Ježiša Krista. Bez ohľadu na naše detské nadšenie pre isté talenty, ktoré im dovoľovali život v súlade s prírodou, neboli to ešte nijaké vyvinuté, ale skôr zaostalé kultúry.