Rozprávačkou tohto surovo úprimného príbehu je štyridsaťsedemročná Leda, profesorka angličtiny na univerzite vo Florencii. Jej dcéry sa rozhodnú odísť do Kanady za svojím otcom. Leda si myslí, že po ich odchode sa bude cítiť osamelo a opustene. Veľmi ju prekvapí, keď zistí, že cíti vlastne úľavu, akoby bola oslobodená od veľkej ťažoby. Vyberie sa na dovolenku k moru do malého prímorského mestečka na juhu Talianska. Na pláži ju zaujme mladá matka Nina obklopená množstvom neapolských príbuzných a pripomenie jej časy, keď sa aj ona cítila absolútne pohltená starostlivosťou o deti. Zdanlivo bezvýznamné udalosti Ledu vrátia späť k znepokojivým spomienkam a príbeh o príjemnom návrate k vlastnému životu sa stáva ostrou konfrontáciou s minulosťou.

Spisovateľka Elena Ferrante opisuje rozporuplné pocity, ktoré pútajú rodičov k deťom priamo, ostro a pravdivo. Z jednoduchých pozorovaní vytvára silný príbeh o nádeji a nesplnených túžbach.

„Elena Ferrante vás uchváti.“ – Alice Sebold

„Román Temná dcéra je jemný, a predsa odvážny. Čitateľky a čitateľov zasiahne presne, hoci je veľmi veľkorysý: reže ako nôž a zároveň lieči ako balzam.“ – Repubblica

„Temná dcéra je románom o ženskosti: konfliktoch, ktoré môžu vyplávať na povrch v manželstve, opadnutí lásky a vášne, náročnom vzťahu s deťmi, ktoré bránia a zároveň pomáhajú pri vyjadrení pocitov, ako aj o ceste k zrelosti.“ – Stampa

„Nikto nedokáže napísať lepšie vnútorné monológy žien ako Elena Ferrante. Sú surové, šokujúco úprimné a nemilosrdne pravdivé.“ – Booklist

Úryvok z knihy:

Ani nie po hodine šoférovania som sa začala cítiť zle. Znovu ma začalo páliť v boku, ale rozhodla som sa nevšímať si to. Znepokojila som sa, až keď som si uvedomila, že nemám dostatok síl, aby som udržala volant. V priebehu niekoľkých minút mi oťažela hlava, reflektory áut sa mi zdali čoraz bledšie a čoskoro som prestala vnímať, že šoférujem. Naopak, cítila som sa ako pri mori za slnečného dňa. Pláž bola prázdna, voda pokojná, no na stožiari pár metrov od brehu viala červená vlajka. Keď som bola malá, mama ma často strašila, vravievala: nesmieš sa kúpať, Leda, ak je vyvesená červená vlajka, znamená to, že more je nepokojné a môžeš sa utopiť. Strach pretrvával roky a aj teraz, hoci hladina mora sa ako priesvitný papier ťahala až k horizontu, som sa bála doň vojsť. Bola som napätá. Vravela som si: choď, okúp sa, tú vlajku na stožiari isto len zabudli zvesiť, a tak som stála na brehu a opatrne som skúšala vodu špičkou nohy. Iba občas sa medzi dunami objavila moja matka a kričala na mňa: Leda, čo to robíš? Čo nevidíš červenú vlajku?

Keď som otvorila oči v nemocnici, opäť som sa na zlomok sekundy videla, ako neisto stojím pri pokojnom mori. Možno preto som neskôr sama seba presvedčila, že nešlo o sen, ale o varovný prízrak, ktorý trval, až kým som sa neprebrala na pohotovosti. Od lekárov som sa dozvedela, že som autom narazila do zvodidiel, no bez väčších škôd. Vážne som sa zranila len na ľavom boku, na ktorom som mala poranenie, ktoré si nikto nevedel vysvetliť. Navštívili ma priatelia z Florencie, Bianca a Marta sa vrátili, dokonca prišiel aj Gianni. Porozprávala som im, ako som zaspala za volantom. No vedela som veľmi dobre, že na vine nebol mikrospánok. Na začiatku bolo moje nezmyselné gesto, ktoré som sa práve preto, že nedávalo žiadny zmysel, rozhodla pred všetkými zatajiť. Najťažšie sa nám hovorí o veciach, ktorým sami nerozumieme.

O autorke

Elena Ferrante je pseudonym talianskej spisovateľky. V románoch Eleny Ferrante vystupujú najmä výrazné ženské postavy, ktoré sa vyrovnávajú s vlastnou osobnosťou, minulosťou a zložitými vzťahmi lásky a nenávisti.

Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú a Príbeh stratenej dcéry. Napísala aj román Zraňujúca láska, podľa ktorého Mario Martone nakrútil rovnomenný film, a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.

„Román Temná dcéra mám veľmi rada. Stálo ma veľa úsilia napísať ho. Príbeh vás musí tlačiť za hranicu vašej spisovateľskej schopnosti, pri každom riadku sa musíte obávať, že ho nedokončíte. Takto vznikli všetky knihy, čo mi vyšli, ale z románu Temná dcéra mi zostal pocit, že som plávala do vyčerpania, potom som sa otočila a zistila, že som príliš ďaleko od brehu.“ – Elena Ferrante, Frantumaglia