V Knihe krátkych lások, čo trvajú večne sa spája osem príbehov. Portrétov dievčat a žien, ktoré zanechali v živote rozprávača hlbokú stopu. Bezmenný muž vyrástol v sovietskom sirotinci a svoje krátke lásky, často jednostranné a platonické, opisuje jednoducho a výstižne. Hoci sa geograficky stále nachádza na území Sovietskeho zväzu, poeticky a myšlienkovo je vzdialený od ľudí, ktorí režim podporujú, ako aj od disidentov, ktorí obetovali svoj život boju proti nemu.V škole ho učili, že keď sa komunistický ideál naplní, nikto nebude mať nedostatok a medzi ľuďmi zavládne láska. O niekoľko desiatok rokov neskôr, keď sa z rozprávača nestáva ani komunista, ani disident, si uvedomuje, že láska v jeho krajine vždy bola – je to jeho láska k prirodzenej kráse jeho krajiny a k obyčajným ľuďom s neobyčajnými životnými príbehmi.Andrei Makine sa téme lásky – nájdenej, zažitej a stratenej, venuje vo všetkých svojich románoch, v prípade Knihy krátkych lások, čo trvajú večne je však láska tým najdôležitejším.