Všelijako sa dá listovať v dobe, ktorú sme všetci spoločne, v tejto malebnej krajine na hornom výbežku Karpatskej kotliny, prežili. Môžete si prechádzať sedem rokov staré noviny, keď sa vám chce. Alebo sa ňúrať v grafoch a štatistikách, ak máte dojem, že váš život nie je dostatočne nudný. Ale nič z toho tak dokonale a autenticky nezachytí tú tupotu, ktorou sme boli obklopení, ako vtipy, na ktorých sme sa po celý čas priebežne smiali. Všetky tie postavičky a ich tragikomické prúsery, ktoré sa nám tu, slovami klasika, trtošili a pregrciavali, vystihne jednoduchý vtip oveľa lepšie, než komplikovaná analýza.Cynická obluda ich za prvých sedem rokov svojej existencie spravila viac ako tritisíc. Z nich jej autor starostlivo vybral štyri stovky tých najlepších, najobľúbenejších, najvýstižnejších a tých, ktoré najviac pobúrili Andrej Danka. Roztriedil ich tematicky do desiatich kapitol podľa toho, ktorým z fenoménov sa zaoberali od Fica, cez historky z krajiny potácajúcej sa medzi Ruskom a civilizáciou, kresťanského boja za návrat do stredoveku, vzostup náckov, trápenia komickej opozície, figúrky viac smiešne než vtipné, až po šport a dejiny mafiánskeho štátu. Ku každej z nich napísal krátku esej a vy tak do rúk dostávate dokonalú kroniku siedmich rokov, kde je všetko podstatné namiesto zdĺhavých omáčok vyrozprávané údernými pointami v stručných bublinkách. Históriu siedmich rokov Slovenska, jeho obyvateľov, okolitého sveta aj vás samých, nad ktorou by objektívne možno bolo treba skôr zaplakať, ale v takto spracovanej podobe sa budete v prvom rade kráľovsky baviť.  

Ukážka z knihy:

ČÍM HORŠIE, TÝM LEPŠIE

Nuž, takto... keby bolo dobre, bolo by to v priemere lepšie. O tom sa nikto neháda. Ale keby bolo dobre, bola by Cynická obluda? Možno bola, ale určite nie tam, kde je dnes. Dával by som si tam vtipy o tom, ako je nám v tejto krajine dobre a nikto by sa na nich nesmial. Napríklad by tam bol vtip s Róbertom Ficom, kde by v jednej bublinke hovoril, že sľúbili sme dokončiť diaľnicu do Košíc a v druhej hovoril: A aj sme ju dokončili. A na fotke by stál na novootvorenej, krásne dokončenej diaľnici do Košíc. Občania by mu tlieskali a mal by všetky lajky sveta. Ale takto, v realite, diaľnicu do Košíc furt nemáme a to je svojim spôsobom škoda, akurát na vyváženie, občania viac tlieskajú mne, lajky, ktoré by dali Ficovi, dali Cynickej oblude. Keby bola diaľnica do Košíc, nebolo by skoro 4 tisíc vtipov, ktoré som od roku 2012 spravil. Keď to porovnáte - 4 tisíc vtipov versus diaľnica do Košíc, ktorá je už desiatky rokov jeden veľký vtip, čo je viac? A ešte k tomu aj táto knižka. Nielen, že by nikdy nevznikla, navyše by ste si ju rozhodne nemohli prezerať za volantom auta na diaľnici do Košíc. Ale takto, aj vznikla, môžete si ju prezerať vo vlaku alebo v autobuse do Košíc a ešte aj máte na ňu počas cesty do Košíc viac času. Treba vidieť pozitíva tam, kde sú.

Z tých skoro 4 tisíc vtipov som vybral niekoľko stoviek tých, ktoré vás najviac bavili, ktoré bavili mňa a ktoré najviac nasrdili Andreja Danka. Roztriedil som ich do desiatich kapitol, aby niečo hovorili o siedmich rokoch života na tomto svete, primárne v tejto krásnej krajine na severnom výbežku Karpatskej kotliny. Lebo všelijako sa dá zaznamenávať tok času. udalostí a života. Niečo vidno z grafov, niečo z odborných analýz a niečo zasa z vtipov.