Helena s Vladom majú také... obyčajné manželstvo. Bez väčších konfliktov, ale aj bez potrebnej iskry, ktorá by mu dávala láskavosť a hrejivosť. Helenu to trápi, no nevie, čo s tým, ako to zmeniť. A tak zatiaľ čo sa jej manžel vo voľnom čase venuje svojmu hobby, ona blúdi po internete a sníva... o všeličom... Žijú ako spolubývajúci. Našťastie majú dcéru, ktorá im nevedomky nastaví zrkadlo.

Ukážka z knihy:

Usmeje sa na zákazníčku približne v jej veku. Sama pre seba ho nazýva medziobdobím, nepatrí ani k mladosti, ani k starobe, je kdesi uprostred a nie vždy zahreje dušu. Závisí to najmä od toho, či je s ním človek zmierený a vyrovnaný, alebo túži mať vždy menej rokov, než má. A, samozrejme, aj od toho, aký má deň, ktorý ovplyvňuje jeho náladu a nazeranie na seba aj svet naokolo. Helena sa tomuto „stredu“ zvyčajne teší. Nerozvážnu a občas naivnú mladosť, ktorá prináša kopu omylov i strastiplné hľadanie seba samej spolu so zmyslom života, má, chvalabohu, už za sebou a staroba, ktorú môžu poznačiť choroby a smútky, je ešte ďaleko. Vyznáva strednú cestu takmer vo všetkom a najbližšie roky sa bude týkať aj jej. Teší ju to aj preto, lebo náhle vidí, ako sa pred ňou otvárajú nové možnosti. Mnohé z toho, čo si kedysi nemohla dovoliť - kvôli malej dcére, pre nedosta

tok financií, pre čokoľvek - na ňu ešte len čaká... Teda, niekedy tomu verí. Inokedy vôbec.

„Ten rúž vám naozaj pristane,“ poznamená Helena, žena zneistie.

„Nie je príliš odvážny?“

„Odvážny?“ začuduje sa Helena. „Dnes mladé dievčatá používajú rôzne odtiene fialovej, dokonca aj čiernu, to je odvážne. Ten váš je presne taký, aký má byť. Akurát. A hodí sa vám k očiam,“ doloží úprimne.

Žena ešte vždy váha. „Dosiaľ som používala len svetlé rúže.“

„Malá zmena nikdy nie je na škodu.“

Žena sa na ňu zahľadí, očividne zvažuje, či to nehovorí len ako dobrá obchodníčka, potom sa zasmeje. „Čert to ber! Beriem ho! A hneď si k nemu pôjdem kúpiť aj nejakú blúzku,“ povie s nezbedným úškrnom, ktorý jej zmení celú tvár, náhle pôsobí oveľa mladšie, bezstarostne. Čo všetko dokáže úsmev, pomyslí si Helena a súhlasne prikývne.

„Správny postoj.“

Svoju prácu má rada. Nesmierne rada. Vlastne, keď sa to tak vezme, pomáha ženám. Pomáha im, aby boli krajšie, aby pôsobili mladšie, aby prenádherne voňali, jednoducho, aby sa cítili čo najlepšie... má prácu, ktorá je iná, ako sa môže zdať.