O Paľkovi a Števkovi hovorí celá škola. Lebo sú hrdinovia. Ale nebolo to tak odjakživa. Učitelia ich neznášali, lebo veľa vyrušovali, lietali po chodbách a nechýbali pri žiadnej lotrovine. Mamky učiteľky im za to pravidelne čistili žalúdok a Kikirikí ich chcela vyšvácať metlou. No a Medveď, to ako riaditeľ, ich dokonca chcel vylúčiť zo školy. Ešteže si to rozmyslel – škola by prišla o hrdinov a zločinec by možno dodnes behal po slobode...

Ukážka z knihy:

Do školy chodím, tebo ham mám mamu.
Niekto má mamu predavačku, niekto úradníčku, iný športovkyňu. Jožova mamka je dokonca riaditeľkou nejakej firmy. Moja mama je učiteľka. Teda nielen moja, ale aj Števova. Obe pracujú v tej istej škole, kam my dvaja chodíme do druhej triedy. Obe učia tretiakov, ale moja mama má áčku a Števova céčku. A že sa naše mamy kamošia, so Števom sa poznáme úplne odmalička. Števo je rovnako ako ja jedináčik. A rovnako ako mne mu to nevadí. Niekedy si vravievame, že by bolo super, keby sme boli bratia. Akurát, že si nevieme vybrať, ktorých rodičov by sme chceli. Lebo ja ľúbim tých svojich a Števo zas tých svojich.